Zlato sa stáva TOP platidlom a stabilizátorom svetových ekonomík! Význam amerického dolára upadá stále rýchlejším tempom

Viacerí bankári a manažéri hedge fondov sú v poslednom čase prekvapení, čo sa to začalo diať na trhu zlata. Ceny zlata mali podľa ich očakávaní klesať, no odrazu stúpajú. Ako uviedol manažér britského hedge fondu Odey Asset Management Crispin Odey, zlato malo skončiť rok na úrovni 1000 USD za trójsku uncu a namiesto toho sa šplhá do výšin a aktuálne je jeho hodnota nad 1400 USD za trójsku uncu.

No ani tento nárast nemusí byť konečný. Dôvodov je viac, no azda najvýznamnejším sú zbesilé nákupy zlata v podaní centrálnych bánk, najmä Ruska a Číny, ale aj ostatných krajín sveta, ktoré kvôli stále zložitejšej geopolitickej situácii, obchodnej a sankčnej vojne a snahám o vymanenie sa spod vplyvu amerického hegemóna silno navyšujú svoje zlaté rezervy. Okrem toho majú na to vplyv (min. skrytý pred verejnosťou) aj nedávne novo zavedené pravidlá Bazilej III, s ktorými prišla Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS).

Čo je to Bazilej III a prečo sa centrálne banky najvýznamnejších krajín sveta tak masívne zásobujú zlatom? Bazilej III predstavuje súbor medzinárodných bankových predpisov prijatých Bankou pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), ľudovo povedané bankou všetkých centrálnych bánk, ktorá je v podstate jednou z najvýznamnejších a najvplyvnejších globálnych medzinárodných finančných organizácií. Tento komplex opatrení v oblasti bankového sektora bol do platnosti zavedený jej najvyšším orgánom Bazilejským výborom pre bankový dohľad (BCBS) 29. marca 2019 a okrem iného obsahuje aj pravidlá toho, čo môžu úverové inštitúcie deklarovať ako kapitál, ako sa jednotlivé aktíva oceňujú a vážia podľa trhových rizík alebo rizík zlyhania a ako ovplyvňujú dôležitý kapitálový pomer.

Bazilej III teda novelizuje aj tzv. kapitálové požiadavky, tj. výšku kapitálu, ktorú musí finančná inštitúcia vlastniť v ktoromkoľvek okamihu. Základnou myšlienkou tzv. kapitálových požiadaviek je teda zabezpečiť, aby finančné inštitúcie nemali príliš veľké riziko, ktoré by v dôsledku toho mohlo viesť k ich zlyhaniu. Kapitál bánk bol však podľa starých pravidiel rozdelený do troch tried – prvá tvorila najzákladnejší kapitál (vlastné imanie, kmeňové akcie…), druhá bola známa aj ako doplnkový kapitál alebo sekundárne rezervy a tretia sa väčšinou používala na zmiernenie trhového rizika vrátane rizika komodít a mien. No s nástupom nových pravidiel Bazilej III, bola trieda III zrušená. A práve preto sa po novom zlato preklasifikovalo do triedy I alebo triedy II.

A aj keď BIS pri tejto preklasifikácii zlata doslova nehovorí o zlate ako o aktíve bez rizika a je na jednotlivých bankách, aby preradili zlato do triedy I alebo triedy II, zlato bolo povýšené z najrizikovejšej triedy, kde sa oceňovalo na 50% z trhovej hodnoty, do triedy kde sa bude oceňovať v plnej jeho trhovej hodnote. Podotýkam trhovej. Zjednodušene povedané, zlato bolo zaradené do tried medzi meny a z komodity sa stalo devízou s rovnakou vážnosťou akú majú meny či iný základný kapitál bánk. Krajiny ako Rusko, Čína, USA, Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Švajčiarsko teda veľmi dobre vedia prečo tak horúčkovito nakupujú a u seba uskladňujú ďalšie zlato. Najväčšie zásoby zlata mali totiž ku koncu júla 2019 práve vyššie spomínané krajiny, a to konkrétne USA (8 133 ton), Nemecko (3 381 ton), Taliansko (2 451 ton), Francúzsko (2 435 ton), Rusko (2 208 ton), Čína (1869 ton) a Švajčiarsko (1040 ton). A práve kvôli týmto vyššie spomínaným skutočnostiam môžme teda očakávať, že cena zlata do konca roku môže kľudne atakovať hranicu aj 2000 USD za trójsku uncu.

Vyspelé krajiny sveta teda dobre vedia čo robia a čo sa deje v pozadí. Dobre si uvedomujú, že si musia zabezpečiť rezervy, a to najmä na stabilizáciu svojich ekonomík v prípade krachu súčasného systému, teda systému postaveného na americkom dolári, ale tiež v prípade ďalších sankčných tlakov a obchodných vojen zo strany upadajúceho hegemóna USA, ktoré vo svete v súčasnosti dosahujú vrchol. A potvrdzuje to aj fakt, že okrem veľkých nákupov zlata získavajú dané krajiny tento drahý kov aj iným spôsobom, napr. Čína za týmto účelom už v africkej Tanzánii stavia dve zlaté rafinérie a taviareň nerastných surovín, na čo jej v stredu udelila tanzánska vláda licenciu. Preformátovávanie sveta je teda už viac ako očividné. Po tomto všetkom mi ale nedá nespýtať sa: Prečo podobné kroky nečiní aj Slovensko, a to napriek faktu, že sme členom eurozóny? A keby sme sa aj nebavili o nákupoch nového zlata, prečo naši politici doposiaľ netrvali na tom, aby sa veľká časť z našich 32 ton slovenského zlata, ktorá sa v súčasnosti nachádza vo Veľkej Británii v sejfoch britskej Bank of England, vrátila späť do krajiny? Prečo sa Slovensko doposiaľ o repatriáciu svojho zlata domov na oficiálnej úrovni ani len nepokúsilo? Myslím, že odpoveď na túto otázku nie je až taká ťažká…

Martin Bago

https://www.focus.de/finanzen/boerse/edelmetall-glaenzt-wieder-bankenaufsicht-foerdert-goldkaeufe-davon-koennen-sie-jetzt-profitieren_id_10584176.html
https://www.kitco.com/commentaries/2019-03-18/Is-March-29-2019-the-Day-Gold-Bugs-Have-Been-Waiting-for.html
https://www.reuters.com/article/tanzania-gold/chinese-firms-to-build-gold-smelter-refineries-in-tanzania-idUSL4N24P3W2
https://cz.sputniknews.com/byznys/2019073010452608-dalsi-rana-pro-dolar-rusko-a-cina-zpusobily-prudky-rust-cen-zlata/
http://www.iarex.ru/articles/65626.html
https://www.orbex.com/blog/en/2019/05/why-is-basel-creating-buzz-gold-bugs
https://www.armstrongeconomics.com/markets-by-sector/precious-metals/gold/will-basel-iii-changing-golds-status-as-a-reserve-asset-for-banks-change-the-future/
https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/579542-slovenske-tony-zlata-maju-v-rukach-briti