Úvod do radarov v meteorológii. Transformuje sa monitoring prostredia na jeho ovládanie ?

Po troch úvodných blogoch (linky: 1 , 2 , 3) na tému „o počasí“ poukazujúcich na to, že celá problematika je zámerne, ale zároveň s našim prispením postavená na hlavu, rozberajúcich problematiku z psychologického hľadiska, by som chcel ukázať, že je tu aj bez toho, aby napríklad nám nejaký „oborník“ prišiel vykladať ako sa otepľuje a všetko je to „lebo CO2“ a „do hora sa neobzeraj“, tak je tu aj mnoho indícií technického rázu, ktoré sú tiež priamo pred očami a servírujú nám ich na tanieri tí istí vedci a meteorologovia čo nás chcú mať večne za nedostatočne schopných rozhodovať o sebe, aby odviedli pozornosť od toho, že ich úlohou nie je nás len chrániť, ale sa našimi problémami aj živiť. A je jedno či to robia vedome, alebo v úlohe užitočneho idiota. Radary sú totiž okrem úprav zloženia atmosféry druhým vhodným kandidátom a nástrojom na jej manipuláciu resp. premenu na bojový priestor. Pre vojenské účely je vo vśeobecnosti táto dvojkombinácia prostriedkom nielen na skenovanie alebo prenosy ELF/VLF vĺn (vlny s extra/veľmi nízkou frekvenciou od 3Hz do 30KHz takže ich frekvencia je zhruba v audio pásme aj keď to nie sú zvukové vlny) na veľké vzdialenosti (pomocou zahrievania inonosféry šeciálnymi anténami/radarmi) napr. pri komunikáciami s ponorkami (vlny prenikajú aj hlboko pod hladinu) ale logicky aj na ovládanie samotného priestoru. ELV/VLF vlny sa šíra pozdĺž magnetických siločiar zeme vo vysokých výškach.

Minulý rok, dovtedy som problematiku nevnímal až tak vedome a len som pár rokov skôr zo zvedavosti a postupne už zúfalstva fotil tie šialenosti a nikam to neviedlo, tak nastal u mňa prelom lebo to začalo byť o dosť iné ako za cca posledné štyri roky. Všetko sa na nebi ale aj pod nímm zintenzívňovalo a objavovali sa aj úplne nové úkazy. Fotiek k tomu mám veľa ale už nevidím zmysel ich riešiť, je tam aj tak dôležité mať to prežité a odvádzalo by to od ďalšieho postupu. Fotiek je plný internet a aj tak sme sa nikam nedostali. Teraz chcem rozobrať trochu technickejšie veci, aj tých je plný internet, ale možno mnohým z vás uniklo niečo, čo mne pripadá ako ihla v kope sena. Možno teda aspoň na slovenskom alebo českom webe som to nevidel rozoberané, nie že by som bol jediný kto si to všimol.

Za ten kvázi prelom v pátraní pre mňa bolo natrafenie na existenciu weather radarov. Neviem už ako som na to natrafil, ale dosť ma to prekvapilo. Ale ako vždy, človek potrebuje aj rok aby sa zase k tomu vrátil a uvedomil si to ešte viac. Najprv teda k samotným radarom a online radarovým mapám, ktoré sú v istom zmysle aspoň pre mňa šokujúce. Potom v neskoršom blogu možno aj k tornádam, ktoré je minimálne toreticky možné vytvárať pomocou elektormagnetického žiarenia (pôsobením na ionosféru). Radar je vysielač aj prijímač zároveň a ak má vysoký vysielací výkon, ako aj ďalšie iné vhodné parametre, tak na ionosféru v princípe môže pôsobiť tak isto ako aj špeciálna anténa skonštruovaná priamo na pokusy s ionosférou. Takýto projekt (špeciálna anténa) je všetkým, čo sa o tieto veci zaujímajú známy ako HAARP, ale takisto možno nenatrafili na zdokumentované zaujímavé konkrétne pokusy v rámci tohoto projektu, ktoré podľa indícií sú možno prevádzkované aj na štandardných, masovo už dávno rozšírených weather radaroch. Ale aj keby táto súvislosť ešte nebola považovaná za naozaj overenú, tak aj to čo chcem dať do pozronsti v tomto blogu o weather radaroch je samo o sebe prinajmenšom znepokojujúce.

Najprv teda linky k samotnej technológii so stručným komentárom:

https://en.wikipedia.org/wiki/Weather_radar
Všeobecné informácie o technológii.

https://en.wikipedia.org/wiki/NEXRAD
Najrozšírenejší typ weather radaru novej generácie, ktorý skenuje atmosféru na zrážky a na rýchlosť vetra (resp. pohybu skenovaných častíc v atmosfére) v 3D režime, je to najvýkonnejší masovo nasadzovaný radar (maximálny pulzný výkon je 750 kiloWatt, pre porovnanie klasický vysielač TV signálu má okolo 50 kiloWatt a nevysiela ako radar v úzkom lúči (okolo 1 stupeň) ale do všetkých smerov) s ďalekým dosahom (cca 200km) skonštruovaný na tieto účely. Na zisťovanie rýchlosti sa využíva Dopplerov jav (zmena frekvecie resp. fázy odrazeného signálu).

www.meteor.iastate.edu/classes/mt432/lectures/ISURadarTalk_NWS_2013.pdf
Podrobnejšie technické infromácie o fungovaní radaru formou slidov/prednášky.

www.qsl.net/n9zia/pdf/wsr-88d.pdf
Weather radary typu NEXRAD vyrába Lockheed Martin, je to teda v princípe klasická vojenská technológia. Nielen kvôli samotnému faktu, že weather a vojenský radar majú spoločný princíp fungovania dochádza k zbližovaniu napríklad aj meteorlógie a armády (plus samozrejme aj s médiami).

https://en.wikipedia.org/wiki/File:NEXRAD_NETWORK.jpg
Weather radary napríklad v USA pokrývajú celé územie a samozrejme ako každý systém pracujú vo všeobecnosti koordinovane, okrem toho sú veľmi rozšírené aj napr. v západnej Európe, najmä napr. v Británii. V Británii sú inak rozšírené takisto aj veľmi výkonné radary vyložene pre armádne účely (podobne samozrejme aj napr v USA, ktoré majú okrem toho obrovské vojenské radary mobilné na plávajúcich plošinách aj na moriach mimo USA a oficiálne majú slúžiť na protivzdušnú obranu)

http://www.shmu.sk/sk/?page=1566
Na Slovensku a asi aj v našich okolitých stredo a východoeurópskych krajinách je weather radarov asi pomenej resp. majú menšie výkony. U nás máme podľa toho dva radary a jeden z radarov má špičkový výkon 250 kiloWatt – špecifikácia

Teraz niektoré linky na online weather radarové mapy zobrazujúce množsto a pohyb zráźok online, teda animované dáta získané zo siete weather radarov:

http://www.accuweather.com/en/us/national/weather-radar-rs
Je tu možné si navoliť časť zo sveta vo vyhľadávacom okienku, okrem radarovej mapy je možné si vybrať aj klasickú satelitnú snímku, alebo kombináciu oboch ako je v uvedenom linku (pre USA). Na spustenie animácie je tu tlačidlo „Play“ ale v cykle je asi málo snímok. Lepšie sú možno nasledovné dva linky na ďalšie mapy.

http://www.weatheronline.co.uk/weather/maps/radar
Minulý rok som pozeral len túto mapu a myslím, že to k čomu som priložil animovaný GIF na konci tohoto blogu som pozoroval aj vtedy na tejto mape. Aby sa animácia na mape prehrala je tam na to tlačidlo „Loop“.

http://meteox.com/h.aspx?r=&jaar=-3&soort=loop24uur
Táto mapa je jednoduhšia ale je praktickejšia a použil som ju aj poukázanie toho čo je úvodom (neviem či bude aj pokračovanie) do toho čo spôsobilo moje podozrenie už pred rokom, že masovo rozšírené weather radary neslúžia len na skenovanie ale aj na úpravu počasia

Dali by sa nájsť aj ďalšie varianty máp, ale všetky by mali brať dáta plus mínus aj tak z rovnakého zdroja. Teraz teda animovaný GIF súbor stiahnutý dnes z meteox.com , pre demonštráciu čo mám na mysli a o čom inak je po internete veľa rozborov (napríklad z Británie) aj na youtube. Čo som doteraz narýchlo narazil na weather radar mapy, tak nemajú väčšinou možnosť zobraziť záznamy staršie viac ako max 2 dni. Takže ak aj si sami budete náhdou hľadať konkrétne okomentované (a viac názorné lebo ja som dnes narýchlo zobral čo bolo dnes) udalosti z minulosti na youtube, nebude sa asi dať si ich overiť. Ale úkazy ktoré mám na mysli, si napríklad na mape na meteox.com (alebo lepšom zdroji) overíte aj sami, lebo sú dosť časté. Ešte poznámka, že ak prebiehajú naozaj nejaké extrémne testy a armáda ich určite realizuje aj na wetaher radaroch, tak v súčasnosti to už možno na mapách aj retušujú, je to dohad ale sú náznaky a bolo by to logické. Cenzúra je pri imigrácii, keď nestačí manipulácia, tak prečo by časom nemala byť aj tu.

Teraz opis samotného animovaného GIF. V mieste s červenou kružnicou ktorú som doplnil do gifu sa v niektorých momentoch náhle (odnikiaľ) zobrazia a zaniknú „zrážky/oblaky“ v tvare kuželovitých lúčov, ktoré sú statické, teda sa nepohybujú krajinou ako oblaky v smere momentálnych vetrov. Zároveň sa tieto lúče obajvujú na to istom mieste a vychádzajú z určitého miesta. V podstate kopírujú asi vyžarovaciu charakteristiku radaru/antény a pulzný režim pevádzky. Aj keď vysoko výkonné pulzy radarov trvajú len mikrosekundy tak neviem lebo snímkovacia frekvencia vo weather radarových mapách je rádovo v minútach, takže neviem ako sa to môže kryť, možno to znamená že tie oblaky vzikajú rýchlo, existujú relatívne krátko, ale dosť na to aby sa zachytili v rádovo minútovej perióde. Vo všeobecnosti to proste vyzerá, že radar/anténa generuje zrážky/oblaky. Ono na nebi aj na slovesnku vzikajú pravidelné štruktúry aj keď nevidel som ich _casto a mohlo by to súvisieť prave s týmto javom, inak pozorovaným po celom svete oveľa výraznejšie ako som ja videl n aslovensku. Keď by ste dlhśie sledovali nejakú online radarovú mapu, tento efekt by ste našli aj výraznejší, a okrem lúčov sú bežné aj sústredné kružnice okolo centra kde je radar. Dá sa na google maps aj dohľadať dané miesto (ideálne si posvietiť napr. na Britániu) a zistíte, že tam kde sa na radarovej mape objavujú zrážky v podobe lúčov je umiestnený radar. Viac som sa tým nezaoberal, je to na každom. Ale myslím že za zamyslenie to stojí, aj keď moje znalosti o anténach sú minimálne. Stojí to zato, lebo v budúcej časti ak bude asi podobne aj keď povrchne by som chcle načrtnúť ak niečo dám dokopy, aké konkrétne zdokumentované pokusy sa robia napr. v ionosfére.

Na úplný záver dôvod, prečo predpokladám, že práve sieť weather radarov je najlepší kandidát na globálny nástroj pre ovládanie počasia a vôbec úpravu prostredia pre rôzne účely/agendy. Jednoducho preto, źe na ten účel sa nepoužije nejaký neohrabaný pilotný projekt typu HAARP lokalizovaný na jedinom mieste (alebo zopár ďalších miestach) na Aliaške, ale niečo čo je masovo produkované a rozšírené. Tak ako prišli napríklad personálne počítače (PC) a nemáme doma namiesto nich sálové počítače.