Systém sa nemení, nebude sa meniť ani predseda BBSK

Systém za 4 roky nič nezmenil.

Vidíme to mnohí. Veľa z nás si porevolučný vývoj z 90 rokov predstavoval celkom inak.

Zájdem len do neďalekej histórie, nakoľko tie životopisy o rozkrádačstvách, mafiánoch a privatizáciách všetci dokonale poznáme. Aj keď aj tu v nemalej miere pôsobila propaganda.

Čo môže bežný človek spraviť, aby sa domohol zmeny? Príde do redakcie novín, do televízie a bude žiadať zverejnenie výzvy, požiadaviek? Asi nie. Dnes je problém s uverejnením obyčajného blogu, ktorý vám na Sme či v Pravde akurát tak odignorujú a zablokujú. Musíte vymyslieť niečo iné. Niečo čo sa opiera o historické udalosti a ak máte, čo len trochu väčší cit pre lásku k vlasti, tak nie je dlhá čiara k tomu, aby ste si našli kamarátov a kamarátky podobného zmýšľania. Títo ľudia lásku k vlasti poznajú a je s ňou úzko spätá aj láska k prostrediu, prírode ako aj k iným občanom. Svojim spôsobom sa stretávajú ľudia so zmyslom pre spravodlivosť, ľudia, ktorí buď zažili roky z pred roku 1989 alebo mnohé poznajú z rozprávania rodičov. V podstate nesú posolstvo našich starých, či prastarých mám a otcov. Komunita natoľko ozrejmená, natoľko oboznámená…

Medzičasom tu máme aj iné skupinky, nespokojnosť a začíname vnímať cenzúru, resp. vyhýbanie sa pálčivým témam, ignoráciu protestov… To je vývoj. Vývoj idúci v dôsledkoch vytvorených a neriešených príčin.

Pred 4 rokmi sme tu nemali Slobodný vysielač, nebolo Mlčanie, či Zem a Vek. Nebolo rádia ako napr. Žilinské Frontinus, ktoré by vám dalo priestor a ani časopis, ako Extra Plus.

No a potom to prišlo. Marian Kotleba sa dostáva do druhého kola župných volieb (voľby do VÚC). Dnes iba málokto povie, že práve v Banskobystrickom samosprávnom kraji bola jedná z najvyšších volebných účastí na Slovensku a to čo nespomenie už ozaj nik je skutočnosť, že na druhom kole sa zúčastnilo viac voličov ako tomu bolo v kole prvom. (BBSK 24,59% – historicky 3 najvyššia účasť na voľbách do VÚC od roku 2002) Jednoducho povedané, ľudia využili príležitosť. Bolo to veľmi podobné, ako neskôr v Ostrave na Majstrovstvách sveta v hokeji, kedy si mohli diváci v priamom prenose pred kamerami schuti zapískať na Pellegríniho. No čo vám poviem, dve, iba dve príležitosti za posledné roky, kedy občan opäť na pár hodín pocítil slobodu.

Opäť vyhrá Kotleba.

Viete. Oná tá opozícia a tí krikľúni z mimovládok, či ostatní napojení alebo inak zainteresovaní do chobotnice postavili celú vec na dvoch úrovniach. Prvou je osočovanie (fašista, nacista, gauner, rasista…), druhú je tvrdenie, že nič neurobil. Tu sa ale nečakalo, že Marian Kotleba niečo spraví. Bolo od začiatku jasné, že systém na čele s vládou urobí presne to, čo sa čakalo. Že zakročí proti vlastným obyvateľom. Nie zbraňami, nie obuškami, ale novodobými sofistikovanými praktikami. Siahnutie na eurofondy dokonca avizovali už pred realizáciou. A tak sa časom dozvedáme o prideľovaní najnižšej čiastky na lôžko v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb. Marian Kotleba však spravil. (znižovanie dlhu, historicky najväčšie opravy krajských ciest, budovanie a nákupy za nižšie ceny…) A to napriek tomu, že nemá pri sebe ani jedného poslanca vlastnej politickej strany.

Osobne si však myslím, že nemal to byť Marian Kotleba čo mal niečo spraviť. On toho robí pre ľudí a za ľudí viac než dosť. Tu sa skôr čakalo na systém. Na systémovú odozvu, spamätanie sa vládnucej elity, rázne opatrenia vedúce k jednotlivcom, rodine, slobody v oblasti živnosti, samozamestnania, výstavby nájomných bytov a množstvo iných pálčivých problémov na tej najnižšej úrovni. Nespamätala sa vláda, ani parlament… Voľby parlamentné ukázali svoju odozvu a ako sa v reále očakáva ukáže sa minimálne opäť aj na úrovni Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). A to už po druhý raz.