SLOVENSKO – keď zlyhávajú kresťania

SLOVENSKO – keď zlyhávajú kresťania

Kresťania v Západnej Európe už dávno navodili vo svojej cirkvi situáciu tak, že keď zlyhávajú oni mala by sa prispôsobiť aj cirkev

V prvom kole prezidentských volieb vyplával na povrch  u nás nový fenomén , akým je dozrievajúci liberalizmus v cirkevných a kresťanských kruhoch. Politické liberálne sily zhodnotili (ale aj pripravovali) situáciu už v predstihu a pochopili, že je čas udrieť. Na kandidatúru nasadili troch kandidátov a každý z nich mal zohrať svoju úlohu podľa toho ako sa situácia bude vyvíjať. Umiernený liberál Róbert Mistrík sa potom mohol vzdať v prospech ultraliberálky Zuzany Čaputovej. Ten tretí František Mikloško (neokonzervatívec ?; pololiberál ? ) bola poistka na odobratie národných a kresťanských hlasov z tábora tkz. neinformovaných voličov (odkázaných len na mainstreemové média).

Aby sme pochopili nedávnu výzvu trnavského arcibiskupa Jána Oroscha ku kresťanom a najnovšie výzvy košického gréckokatolíckeho Eparchu Milana  Chautura a protireakcie samozvaných. „skutočných kresťanov“ typu Igora Matoviča,bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka, Františka Mikloška, Aloisa Hlinu, Anny Záborskej ….  treba sa vrátiť do nedávnej a aj troška dávnejšej minulosti.

Strana KDH považovala vstup do EU za jednoznačnú výhodu , pričom naivne si jej vtedy ešte konzervatívne vedenie myslelo, že do Európy prinesieme kúsok z toho nášho. Pred referendom o vstupe do EU aj vedenie slovenskej cirkvi vydalo vyhlásenie, kde  kresťanom odporučilo na referendum ísť a hlasovať za vstup. Odôvodnila to tým, že aj naše tradície a kultúra dostanú možnosť sa prezentovať v takej mnoho národnej spoločnosti. Predovšetkým vďaka tejto výzve zo strany cirkvi bolo tesne splnené kvórum účasti na referende  a Slovensko sa r. 2004 dostalo do EU.

Pár rokov žili konzervatívne kresťanské sily v eufórii. Prvé vytriezvenie prišlo po vzniku Lisabonskej zmluvy. Spomenie si už niekto, že pri hlasovaní v parlamente SR o Lisabonskej zmluve jednoznačne proti jej prijatiu hlasovali konzervatívci a už odídenci z KDH (František Mikloško, Vladimír Palko, Rudolf Bauer.,Pavol Minarík). To boli jediní poslanci , ktorí naozaj nesúhlasili s jej prijatím (poslanci KDH a SDKU sa nezúčastnili hlasovania, lebo hrali s premierom Róbertom Ficom vydieračskú hru  tuším že o mediálny zákon). Práve oni graficky znázornili ako si vďaka Lisabonskej zmluve 5 silných starých štátov výrazne zvýšili váhu svojich hlasov v Rade EU (skorej menovaná Rada ministrov).Tu musím poznamenať, že ak teraz kresťanské sily hovoria o kandidátovi na prezidenta Mikloškovi ako o osobe nemeniacej svoje postoje, tak si to treba porovnať s tým, ako dnes František Mikloško myslí (prerástol na liberála) a samozrejme ako myslel v roku 1993 pri vznikaní štátu SR.

Pre „kresťanov“ potom prišla najtvrdšia realita a to bol Istanbulský dohovor podpísaný štátmi EU v máji 2011. Treba povedať , že pred jej podpisom (aj po ňom) sa veľa diskutovalo najmä v kresťanských médiách. Kresťanskí aktivisti ale aj politici sa často vo svojich vyjadreniach sťažovali, že nemajú dôstojné zastúpenie v grémiu zriadenom slovenským ministerstvom  , ktoré otázky gender ideológie  rieši a že ich pripomienky nie sú akceptované. Píšem o tom, preto, lebo medzi nimi boli aj takí politici ako Anna Záborská, ktorú si najviac pamätám.Pani  Záborska bola tá politička z KDH, ktorá prvá na Slovensko hovorila o zvláštnych pomeroch, ktoré panujú v EU parlamente (ktorého je poslankyňou už 15 rokov). Hovorila o politickej korekcii  v rámci ktorej kresťanskí poslanci zo západných štátov v EU parlamente hlasujú za ultra liberálne zákony. Vysvetľovala to tým, že sa boja, že stratia svoju vážnosť a voličov v domácej krajine. Tiež o problémoch, ktoré mala ako predsedníčka a potom už len členka parlamentného výboru EU pre práva žien a rodovú rovnosť. Z tejto pani sa však postupne vykľula pravá globarizátorka a hlavne moderná progresívna kresťanka (liberálka). Dnes sa vyjadruje o kandidátke Zuzane Čaputovej ako o jedinej dôstojnej protikandidátke voči jedinému „konzervatívnemu“ kandidátovi Františkovi Mikloškovi.

Pápež František zneistil cirkev na Slovensku.

Napriek nepriaznivému vývoju v EU (jednoznačný kurz smerom k liberálnej demokracii) cirkev mlčala – teda aspoň ja ako veriaci som od nej očakával niečo ako „milí kresťania nie je to tak ako sme si v roku 2004 mysleli a spojme sily poďme svojou cestou“. Ale s takými predstaviteľom ako je arcibiskup Stanislav Zvolenský to jednoducho nešlo a nejde (okrem toho vrcholný predstaviteľ našej cirkvi bol vraj evidovaný spolupracovník ŠTB čo vyvoláva obavy , že by mohol byť vydierateľný – https://www.aktuality.sk/clanok/278756/najznamejsi-slovaci-vo-zvazkoch-stb/). Po nástupe nového pápeža sa situácia v našej cirkvi skomplikovala. V septembri  roku 2015 sa kresťanským organizáciám za podpory cirkvi podarila veľká akcia- Pochod za život. Niečo jedinečné v Európe. V lete 2015 vypukla veľká imigračná kríza. V októbri 2015 si pápež František pozval do Vatikánu cirkevných predstaviteľov zo Slovenska a čuduj sa svete, žiadna pochvala , žiadne oficiálne vyzdvihnutie Slovenska. Ale za to veľká kritika, že nechceme prijímať utečencov. To našu cirkev zneistilo najmä v snahe čeliť už rozbehnutej vlne liberalizmu. Známe kresťanské média (TV Lux, rádio Lumen) nepochopiteľne sa začali vyjadrovať v duchu politickej korekcie a zaradili sa do mainstreemu. Internetový denník Postoj, ktorý ohlasoval šírenie konzervatívnych hodnôt sa hneď po vzniku „liberalizoval“. V týchto médiách sa zamenili  niektorí moderátori a diskutujúci, ktorí politickú korekciu nazývali jednoducho LOŽ. Skutočné poslanie cirkvi šírilo len pár kňazov , najmä farár Marián Kuffa. Nastáva aj proces vzniku 2 táborov v cirkvi – tábor moderná cirkev a tábor tradičná cirkev. To isté sa deje aj medzi kresťanmi – ovečkami. A tábor moderných a progresívnych začína prevažovať. Ak si teda niekto myslí, že posledné vyhlásenie Igora Matoviča k biskupovi Jánovi  Oroschovi  je hra vabank podobná tej kde kritizuje USA je na vysokom omyle. Igor Matovič totižto sa rozhodol v politickom boji postaviť sa na čelo prudko rastúcej skupiny „progresívnych“ kresťanov. Igor Matovič veľmi dobre pozná situáciu v Západnej Európe a vie , že vývoj týmto smerom je u nás nezadržateľný.

Ale to vie aj cirkev. Dokonca si dovolím tvrdiť, že cirkev to už vie minimálne od pádu železnej opony. Totiž v čase pádu železnej opony bola cirkev v západných krajinách už  na kolenách – svoj boj s liberalizmom a politickou korekciou prehrala v 80-tych rokoch minulého storočia. Len cirkevní predstavitelia z Východu si mysleli, že oni vlejú do Európy nového , pravého náboženského a kultúrneho ducha.

Arcibiskup Zvolenský sa nakoniec ozval niekedy v septembri minulého roka, ale kritizoval EU za jej postup voči rozvojovým (asi hlavne africkým) krajinám, kde EU chce liať peniaze akože na ich podporu, ale v podstate jej ide o zavádzanie liberalizmu v týchto krajinách. Oveľa jasnejšie sa potom v októbri vyjadril sekretár Konferencie biskupov Slovenska Anton  Ziolkovský. Z jeho strany to už sú prvé vážne úvahy katolíckej cirkvi  keď hovorí „ stále viac katolíkov sa bude v takejto situácii pýtať, načo sme podporovali vstup do inštitúcie, ktorá následne ohrozuje naše hodnoty“

Do očakávanej ofenzívy však cirkev nešla ( t.z. napr. v kostoloch vysvetliť kresťanom na Slovensku ) ako sa veci v skutočnosti majú.

Obyčajní kresťania, ktorí nikdy neboli – nežili v Západnej Európe veľmi ťažko pochopia napr. posledné stanovisko najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Badíne. Pochopia len ak im to kňazi vysvetlia. A to spravil biskup Ján Orosch. Doteraz to robil len „obyčajný kňaz“ Marian Kuffa.

Kľúčové slová v stanovisku sú: „keď namiesto jednoznačného pojmu „násilie v rodinách“ hovoríme o takom násilí, ktoré je podmienené alebo vyvolané rodom.“ a vysvetľuje, že prirodzené odlišnosti muža a ženy treba chápať ako dobro“.

Nebezpečnosť liberalizmu sa dá pochopiť až keď ho naostro konzumujete

Pracujem v Rakúsku 12 rokov. Mal som tú česť byť v čase  MDŽ v Rakúsku a pozerať verejnoprávnu televíziu. V kuse deň čo deň sa rozoberá len násilie na ženách – nič iného , nič pozitívneho. Pred 4 rokmi to bola hlavná téma v liberálnych plátkoch (Die Standart …..) a teraz je to celospoločenská téma. Je to výsledok silného feministického hnutia. Feministkám ide  o to muža totálne deklasovať, teda toho ktorý zastáva tradičnú rolu. Treba priznať, že to má objektívne opodstatnenie. Blahobyt a komfort spôsobil poženštenie mužov a títo podporujú feminizmus – dá sa povedať seba likvidáciu. A kresťania mlčia alebo otvorene tento vývoj podporujú.

Cirkev sa tiež prispôsobuje. Inak jej hrozí krach. Tunajšia katolícka cirkev už nemôže povedať, že homosexualita je liečiteľná, že Boh odmeňuje ale aj trestá, že žena má jedinečne schopnosti určené na svoje poslanie a muž zase tiež pre mužské poslanie. Samotní kresťania tu určujú , ako sa má vykladať katolícka náuka. Ak ich má Boh trestať, to radšej z cirkvi vystúpia.

Keď v roku 2009 povolal  pápež Benedikt XVI konzervatívneho kňaza Wagnera z malého mestečka v Rakúsku na pozíciu svätiaceho  biskupa pre tamojšiu diecézu Linz, pobúrilo to moderných kresťanov a vedenie cirkvi v Rakúsku. Tento kňaz tvrdil, že homosexualita  je liečiteľná, že turbo kapitalizmus je skaza, že Boh aj trestá . Už v prvom mesiaci vystúpilo z cirkvi takmer 50 tisíc kresťanov – samozrejme platičov cirkevnej dane !!!. Jeho názor , že homosexualita je liečiteľná sa odvážil zastať jeden diecézny biskup Elmar Fischer (z celkovo 8-mych). Nastala ďalšia vlna výstupov z cirkvi a protestov – už aj nekatolíkov a hlavne homo – lobby. Na radu ostatných cirkevných hodnostárov to vzdal. Biskupská konferencia potom vysvetlila pápežovi Benediktovi XVI, že v Rakúsku sa o svojich plánoch musí vopred poradiť s nimi.

Tento prípad popisujem aj preto, lebo je to jeden z množstva prípadov ako bol pápež Benedikt XVI tlačený k múru a nakoniec vytlačený progresívnymi kruhmi vo vnútri cirkvi (najviac však nemeckými )  a nahradený pápežom Františkom.

Kardinál Christoph Schönborn po zavedení „manželstva pre všetkých“ pred Vianocami 2017 povedal že je smutné, že ústavný súd nerešpektuje jedinečnosť manželského zväzku muža a ženy. Reakcia médií : „hrubý útok katolíckej cirkvi voči súdu“. Nastal rok ticha a v januári tohto roka skonštatoval, že aj takého manželstvá majú niečo pozitívne.

Z môjho pohľadu najväčším nedorozumením  kardinála Christopha Schönborna , ktorý patrí do kruhu 8 najbližších poradcov pápeža Františka, bola jeho nedávna televízna diskusia s bývalou mníškou Doris Wagner. Táto mníška tvrdí, že bola znásilnená v Ríme istým kňazom . Po nejakom čase vystúpila z rádu a napísala knihu o násilí na ženách v cirkvi. Násilie nahlásila na  polícii a tá vec vyšetrovala a uzavrela s tým, že k žiadnemu násilnému aktu nedošlo. Z jej pohľadu kontakt s kňazom  bolo násilie a preto bude treba zmeniť zákony.  Pred zrakmi miliónov divákov  jej kardinál dal za pravdu, že bola znásilnená. Táto bývalá rádová sestra , dnes feministka  si takto buduje kariéru, vyštudovala teológiu a píše negatívne knihy o cirkvi – napr. o tom, že cirkev spirituálne znásilňuje. To prináša  individuálny úspech. No nie je sama.

Západný kresťan sa nepotrebuje spovedať, on je čistý ako ľalia – veď deti vychováva v blahobyte, nič im nechýba , chodí do práce , kde zamestnáva a pravidelne vypláca gastarbeiterov, platí dane , rodičom vybavil opatrovateľstvo z Ostbloku ,miluje svojho blížneho , hlavne všetky genderove skupiny a imigrantov.

V nedávnych správach televízie ORF vyšla správa, že odsúdili učiteľa, ktorý sa pred 20 rokmi „dotkol“  stredoškoláčky – svojej žiačky- áno tak to bolo oficiálne súdom prezentované. Dostal 30 mesiacov , z toho 10 nepodmienečne.

Vláda tu práve rozhoduje o tom, ako týraným ženám bude prednostne prideľovať niečo ako sociálne byty a momentálne ich má k dispozícii 900 000 . Až s toľkými dotykmi zo strany mužov voči ženám (maj na mysli žijúcich v manželskom zväzku) sa počíta, no to je hrozné s tým násilím.

Treba rátať s tým, že i u nás sa takto po zvolení Z. Čaputovej, Maroša Šefčoviča (sem patrili aj kandidáti ako Fr. Mikloško, Eduard Chmelár, Milan Krajniak  …. už môže začať budovať atmosféra strachu a liberalizmus nebude mať v napredovaní žiadnu prekážku.

Za textom prikladám pár fotografií, ktoré dokazujú ako sa cirkev na Západe prispôsobuje novým požiadavkám liberalizmu. Pozná riziko, čo kritizovať môže , ale vie aj čo sa „ovečkám“ páči.

„Cti otca svojho a matku svoju“

Rakúska cirkev si myslela, že niektorými ústupkami dosiahne zmier so svojimi ovečkami a vôbec s liberálne naladenou spoločnosťou.

No , ale tlak na cirkev pokračuje. Práve sa začína rozoberať aktuálnosť Božích prikázaní. Zatiaľ len jedného. Jedna pani učiteľka rozvinula v Kronen Zeitung (najpredávanejší denník, kde prispieva aj kardinál Chr.  Schönborn ) polemiku o tom že v 21 storočí sa 4- té Božie prikázanie stáva príťažou : „Cti otca svojho a matku svoju „. Ona svojich stredoškolákov už postupne inštruuje po novom. A cirkev vyzvala, aby sa zamyslela nad tým, že Božie zákony sú často v protiklade  k demokraticky osvietenej  spoločnosti 21. storočia.

Ten , kto na Slovensku včas  zareaguje na nové nálady kresťanov  vyhráva – takto treba vnímať vyjadrenia Igora Matoviča, Aloisa Hlinu, Anny Záborskej, Branislava Škripeka,Anny  Záborskej  a ďalších moderných kresťanov-politikov.

Veľký počet kresťanov totiž využíva rôzne fondy a nadácie. Cestujú po svete, zúčastňujú sa rôznych seminárov a ich detičky študujú v zahraničí. To všetko za zradné peniaze rôznych nadácií a fondov (napr. Norské fondy …). Tu ich  učia chápať liberálnu demokraciu  a domov prídu ako noví moderní kresťania – sociológovia, politológovia, pedagógovia. Ich rodičia – kresťania sú na nich hrdí a asi máloktorí sa ich spýtajú čo tam študovali. A aj keby, veď ich dieťa má budúcnosť. Po ukončení štúdia im mecenáši zabezpečujú stáže – napr. jedna známa, slečna z kresťanskej rodiny učí  v Taliansku  anglický jazyk , ubytovanie aj stravovanie jej hradia a k tomu dostáva na ruku 600 Eur mesačne. A doma medzi mladými hovorí: „s imigrantmi sa nám tam dobre žije“. No kto z mladých by takto nechcel existovať. Alebo predsa sa nájdu aj takí, čo odmietajú za zradné peniaze zaprieť svoj národ a  česť ? Väčšina kresťanských detičiek a ich rodičov sa s tým netrápi. A Zuzana Čaputová je podľa nich taká sympatická, nekonfliktná, tolerantná, nežná , obetavá –  tak čo !!!!

Slovo násilie vzbudzuje hrôzu a súcit súčasne a preto sa liberálnej a ľavičiarskej propagande hodí na presadzovanie zvrátených hodnôt. Táto filozofia je zakotvená v Istanbulskej zmluve.

Cirkvi na Slovensku zostáva len jediné – postaviť sa na stranu pravdy a túto jasne podávať, tak ako to urobil biskup Ján Orosch,  košický gréckokatolícky eparcha Milan Chautur a už dlho robí farár Marián Kuffa. Inak stratí autoritu , tak ako sa to deje v Západnej časti Európy. Zachráni svoju česť , ale súčasne aj národ, lebo sú to práve spomínané úchylky spojené s blahobytom , ktoré vedú k jeho zániku.

Ing. Ladislav Háberl, Senica

Hlavný farár zo Stefansdom Vieden Toni Faber požehnáva novú predajňu Palmers (firma podporujúca agendu LGBTI) a skúša kvalitu ženského prádla. Vykonal to 8.12.2016 na deň počatia Panny Márie a dodal: „Pápež František je nám vzorom“. Videli to milióny divákov vo verejno-právnej televízii ORF (v smotánke)

Kardinál Christoph Schonborn sa stretáva s organizátorom dúhových pochodov Gery Kezslerom. Mottom stretnutia  bolo „Časy sa menia a časy menia nás“.

„Zmena“ ako aktuálne heslo, lebo aj p. Zuzana Čaputová  ohlasuje“Zmenu“.

Rocková scéna v Stephansdom Viedeň. Pozn.: Keď som v roku 2007 pracoval v Anglicku navštevoval som krčmu. Keď sa tam v rámci súťaže Karaoke niekto vyzliekol do pása, okamžite bol vyvedený von.