Sloboda

Sloboda.

Čo je sloboda. Je to jedno z tých slovíčok, čo majú imaginárny význam. Každý si pod ním myslí niečo iné, niečo osobné. Mnohí tvrdia, že sloboda vo fyzickom svete nieje možná. Že existuje len duchovná sloboda. S tým nesúhlasím. Je to věc pohľadu. Ak vnímame seba jako pevnú fyzickú hmotu, tak táto má svoje limity a tudíž nemôže byť slobodná. Ak ale berieme seba jako formu energie, tak energia nemá limity. Dokonca by som mohol zabrdnuť v mojej teórii tak hlboko, že budem tvrdiť, že energia sa nedá zničiť a je teda nesmrtelná. Ale to nieje pre túto prácu podstatné.

Chcem sa zamerať na ľudské bytosti a ich slobodu. Trochu som nad tým uvažoval a prišiel som na tri věci ktoré musí splňať slobodný jedinec. Poprvé, musí mať možnosť rozhodovania sa. Podruhé, jeho rozhodnutie musí mať reálne dopady na jeho život. A potretie, musí vedieť svoje rozhodnutie zdôvodniť.

Prvá podmienka je jasná. Muž čo potrebuje povolenie od svojej ženy na nákup nových topánok nebude slobodný jedinec. Druhá podmienka už kladie dôraz na formu spoločnosti. Je pochopitelné, že jedinec, bez spoločnosti bude limitovaný len svojimi schopnosťami, a teda ho môžeme pokladať za slobodného. To čo nám najviac berie slobodu je spoločnosť. Všade kde sa vytvorila nejaká večšia skupina jedincov boli vytvorené pravidlá, a tieto pravidlá ohraničovali slobodu jednotlivých jej členov. Čím viac pravidie a zákonov, tým menej slobody. Ale pokiaľ tie zákony a pravidlá platia pre všetkých rovnako, môžeme hovoriť o slobodnej spoločnosti. Horšie je to ak v spoločnosti neexistuje rovnosť. Rovnosť před zákonom samozrejme. Rovnaké práva a povinnosti každého člena. Akonáhle začne fungovať kastovný systém, alebo jednoducho privilegovaná vrstva, tak zakonite musí časť spoločnosti byť obmedzovaná na slobode. Tretia podmienka nám hovorí o tom, že jedinec musí byť uvedomelý, teda vedieť informácie vedúce k rozhodnutiu, vedieť ich zdroj, a logicky to zdôvodniť. Teda nerozhodovať sa len pudovo na základe okamžitej emočnej informácie, ale vedieť a chápať súvislosti. Keď jedinec nerozmýšľa nad informáciami a len ich konzumuje. Tak sa stáva otrokom tých čo mu tie informácie servírujú.

Na záver by som rád poukázal na to, že môžeme byť slobodní aj v neslobodnej spoločnosti. Třeba byť uvedomelými, chápať okolnosti a rozhodovať sa podľa našej situácie. Napríklad ak sa žena rozhodne stať matkou je to jej rozhodnutie, ale toto rozhodnutie ju v buducnosti razantne obmedzí. Ak to rozhodnutie ale urobila vedome, tak aj keď bude 24 hodín obskakovať to malé miminko, tak bude slobodná. Ak sa niekto vedome rozhodne slúžiť vlasti, alebo prečokolvek iné, čo iným pripadá obmedzujúco, tak taký člověk sa môže cítiť slobodne, lebo plne chápe svoje rozhodnutie. To že to rozhodnutie nechápe jeho okolie, na tom nič nemení. Lebo sloboda je vprvóm rade subjektívny pocit.