Prečo by mal byť štát postavený na princípe zásluhovosti?

Súčasná situácia v štáte je viac než nelichotivá. Vysoká miera nezamestnanosti prevažne na strednom a východnom Slovensku je v rozpore s tvrdeniami štátnej moci o tom, že sa krajine veľmi dobre darí, a že je aktuálne najnižšia miera prepadnutia do chudoby za posledné roky. To nekorešponduje ani s viac ako tromi miliónmi exekúcií, ktoré dnes na Slovensku prenasledujú občanov neschopných splácať svoje dlhy. Pracujúci človek je zdieraný vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, a almužna, ktorú mu štát nechá, ledva pokryje základné životné potreby. Zo slušných zamestnaných ľudí sa pomaly stávajú otroci štátu, ktorí ťahajú finančné náklady na čoraz väčšie množstvo úradníkov a nezamestnaných. Štát sa prestáva riadiť základnými princípmi zásluhovosti, pretože ten, kto pracuje sa má častokrát horšie ako ten čo pracovať nechce, alebo má umelo vytvorenú pozíciu s premršteným platom, kde za celý deň nepreloží steblo slamy. Z vedenia štátu sa vytráca starý sedliacky rozum, a nahrádzajú ho prahpusté číselné a percentuálne ukazovatele a zvýšená byrokracia z radov Európskej Únie. Pozrime sa však na to, prečo by sme sa mali vrátiť k princípom, ktoré v štáte vládli dlhé storočia, kedy bez práce neboli koláče.

Uvedieme si príklad rozmýšľania zdravého, sedliackeho rozumu:

Máte záhradku, porýľujete ju a nasadíte paradajky. Tieto semená musíte zalievať, sadenice hnojiť, starať sa o ne, a potom, keď zarodia plody vás ony nakŕmia. Keď sa paradajky rozmnožia, ich ďalšie semená pri troške starostlivosti produkujú ďalšie paradajky. A preto, ak niečo dáte do záhradky, či už čas, vodu, hnojivá, dostane sa vám plodov, ktoré Vás nasýtia. Čo sa stane, ak sa Vám do záhradky dostane burina? Dávate vodu, hnojivo a čas burine, ktorá rastie, a na konci z nej nemáte absolútne nič. Akonáhle sa burina rozmnoží, stále rastie a rozširuje sa už aj na úkor červených paradajok, ktoré pre nedostatok vody a nutrientov prestávajú rásť, chradnú, a vy z celého úsilia nemáte vôbec nič. Len burinu, ktorá sa rozmnožovala už aj na úkor paradajok a zahubila jedinú vašu obživu. Akonáhle to začne byť neúnosné, stáva sa z buriny problém, ktorý je v konečnom dôsledku neriešiteľný.

To je dnešná situácia, kedy neprispôsobiví občania žijú na úkor štátu a teda aj nás, pracujúcich. Nevravím, že je to výlučne iba ich chyba. Ako som spomínal, je to hlavne chyba štátu. Spravodlivý štát je taký, kde všetci občania pracujú na poli, a potom si úrodu rozdelia spoločným dielom. Čo však dať niekomu, kto pracovať nechce? Vy chodíte každý deň na pole, od rána 7:00 do 15:30 oriete, sejete, polievate, hnojíte, a potom úrodu pozbierate, dáte štátu, a štát ju potom rozdelí. Aj vám dá rovnaký diel, aj susedovi, ktorý celé dni vylihoval. Je to spravodlivé? Asi každý z vás si odpovie, že to spravodlivé nie je. Kde sa teda stala chyba?

Chyba je znova v štáte, ktorý začína porušovať pravidlá zásluhovosti. Či už z dôvodu, že vznikajúci problém je nepohodlný na riešenie, alebo nemá prácu pre neprispôsobivého suseda. A ten sused nepracuje,  buď preto lebo si nedokončil vzdelanie a nenájde si uplatnenie na trhu práce, alebo odmietne pracovať. Štát mu aj napriek tomu, že pracovať nechce dá diel úrody. Tak prečo by mal ísť ten sused pracovať, keď nie je ničím nútený?

Vo fungujúcom štáte je potrebné, aby pracoval každý, kto pracovať môže, a aby každému bola práca ponúknutá. Ak ten neprispôsobivý sused dostane rýľ, aby s ostatnými chodil každý deň na pole, dostane aj diel úrody. Ak však ten sused môže ísť rýľovať, ale nechce, prečo by mal dostávať rovnaký diel úrody, ako pracujúci človek?

Teraz si predstavte, že každý jeden človek odmietne ísť robiť na pole. Bude vôbec nejaká úroda, bude vôbec čo rozdeľovať? Alebo bude celé pole zamorené burinou?

Ako je možné tento súčasný stav riešiť?

Na Slovensku je veľa práce, a hlavne tej, ktorá si nevyžaduje extra odborné vzdelanie:

• Práca na poľnohospodárskych družstvách – zväčšenie voľného chovu hospodárskych zvierat, podpora slovenského poľnohospodárstva
• Vysádzanie stromčekov: podpora trvalo udržateľného rozvoja lesného ekosystému
• Čistenie riek, jazier, plies, lesov a krajníc ciest od odpadkov, likvidácia čiernych skládok – Ochrana životného prostredia pred znečisťovaním
• Separácia a zber odpadu, jeho triedenie a recyklácia na zberných dvoroch, kompostovanie biologicky rozložiteľného materiálu – zlepšiť odpadové hospodárstvo, BRO zapracovať do kompostu, zamerať sa na pôdne hospodárstvo a jeho rozvoj
• Stavba ciest, diaľnic, obytných a iných budov, detských ihrísk a pod. – vylepšenie infraštruktúry Slovenka a zlepšenie podmienok pre bývanie.
• Tvorba nových pracovných miest – vedúci pracovných skupín, lektori a školitelia.

Občania, ktorí majú problém si nájsť prácu, alebo nechcú pracovať musia robiť prospešnú činnosť pre celú spoločnosť, až následne môžu dostávať diel úrody.

Zdravý sedliacky rozum však začína porážať byrokracia a upadajúca morálka tých, ktorí nám vládnu spoza múru nimi obkolesenom. Dnešní politici, ktorí o realite nemajú predstavu žijú v svete na hony vzdialenom od sveta bežných ľudí. Peniaze sa stali ich víziou, a moc ich motorom, ktorý poháňa našu krajinu do úpadku. Akonáhle však na to začne niekto poukazovať, stáva sa z neho rasista, fašista a extrémista. Pre dnešnú koalíciu je súčasný stav hospodárstva na Slovensku výborný! Aká je však pravda? A prečo nie je pravda pre koalíciu pohodlná? Názor si vytvorte každý sám.

Autor článku: Peter Harčár