Piliere Marxizmu

Marxizmus je dnes bezopsažná nálepka jako fašizmus alebo nacizmus. Preto ponúknem svoju definiciu marxistickej ideologie. Rozhodne nejde o jej pôvodnu definiciu jako to videl Marx. Dnes žijeme v marxizme. Nežijeme ani v kapitalizme ani v demokracii. Tieto pojmy sú rovnako prázdne jako vetšina dnes používaných pojmov. V bežnej na wikipedii najdenej definicii som našiel, že Marxizmus je ucelená teória premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmena vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastoľujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu.

S tým nesúhlasím. Každá nová ideologia viedla vždy len k zmene vládnucej vrstvy, a takto to bolo aj naposledy. Marxizmus nenastolil beztriednu spolonočnosť, ani nezrušil spoločenský útlak a rozvoj osobnosti je len dobrým vtipom. Napriek tomu považujem súčasný systém za marxizmus. Bol vytvorený dávno před Marxom, ktorý ho len sladučko zadefinoval.

Marxizmus stojí na piatich pilieroch.

1. Finančný systém, postavený na úrokoch
2. Parlamentarizmus
3. Multikultaralizmus
4. Konzum
5. Falošná rovnosť a sloboda.

Týchto päť pilierov drží ľudstvo v otroctve. Sú navzájom poprepletané a nieje možné útočiť len na jeden z nich. Podstatou boja proti marxizmu musí byť frontálny útok na všetky tieto piliere súčasne, alebo rýchlo v jednom slede.

A teraz si ich rozoberieme.

Finančný systém. Peniaze niesu problém ani niesu zlé. Osobne si viem predstaviť spoločnosť bez peňazí, ale rozhodne nie tú súčasnú. Peniaze nám hovoria jako sú tie ktoré věci cenné. Ručná práca je drahšia jako pásová výroba. Samozrejme v rámci efektivity rovnaké věci vyrábame nam linke, ale unikáty vyrába člověk sám a tie sú potom patrične vyšie hodnotené. Peniaze musia byť len obeživom, nie komoditou. A to je jeden z problémov systému. Množstvo penazí ktoré je umelo vytvárané má jediný cieľ, zotročiť ľudí. Je to úzko prepojené s konzumom. Ľudia nevidia peniaze len jako prostredníka, ale mnohokrát jako cieľ existencie.

Bankový systém postavený na úrokoch, ktoré sa nedajú nikdy splatiť, logicky vytvára špirálu víru, kde všetko nakoniec skončí v rukách úzkej elity. A ak malá skupina ľudí vlastní všetko, potom zvyšok populácie musia byť otroci. Otrok nevlastní, ale je vlastnený. Cez dlhy pracujeme a vykonávame prácu ktorá nás nestimuluje ani nás nerobí lepšími. Člověk čo hrdlačí vetšinu dňa a potom večer zapadne na pár hodín do konzumnej extázi aby potom upadol do spánku predtým než znova vstane do práce. Taký člověk je otrok. Jeho životom je praca, potrava a zábava. Všetko to robí, len aby splatil dlh. Dlh ktorý vnikol len preto, že spločnosť ho vychovala k tomu aby sa zadlžil. Peniaze vznikajú při vytváraní dlhu. A preto objem penazí môže neustále rásť. Je to vo svojej podstate dokonalé. Poviete si, čo tie krízy? Žiadne nemuseli byť. Tento systém je taký, že dlh môže neustále rásť, lebo objem peňazí sa môže neustále zvätšovať. Finančné krízy sú tu preto, aby veľký hráči zožrali menších. Čo sa stane keď zbankrotuje banka? No predsa jej porfolio, teda klientov, prevezme iná banka. Tí ľudia samozrejme môžu odísť do inej, ale počet bánk sa zmenšuje. Na konci ostane len jedna. Bude to ešte nejaký čas trvať, a bude třeba a ešte niekoľko kríz, ale nakoniec to všetko skončí u jednej banky. Bude jedna banka, jedna sporiteľna, jedna poisťovňa, jeden reťazec supermaketov. Bude niekoľko značiek aut, ale všetky budú patriť jednej spoločnosti. A je jedno aké si vyberiete, zisk pôjde tej istej spoločnosti. Žiadna diverzita, žiadna konkurencia. Len jeden pán a hromada otrokov.

Parlamentarizmus. Tiež môžeme povedať demokracia. Oficialne vláda ľudu, ale v skutočnosti vláda lúzy. Parlamentarizmus je výborný prostriedok jako oklamať lúzu. Pokiaľ vládol kráľ, tak člověk mohol poukazovať na neho keď bolo zle. Vysoké dane, žiadne benefity. Kráľ bral a užíval si. Nebolo problém predhodiť ľudom viziu toho, že si sami budú vládnuť. Zvolia si svojich zástupcov, a ich prostredníctvom budú riadiť krajinu a budú sa mať lepšie. Pekná rozprávka že? Realita je taká, že na to aby ste sa dostali do parlamentu potrebuje hromadu peňazí. Kdo má hromadu peňazí, nejaký charakterný a vzdelaný učiteľ, alebo miestny pekár? Dostatok peňazí bude mať vždy len banka alebo veľká firma. Tudíž každý nový politický subjekt sa hneď na začiatku svojej existencie zadlžuje. Aby tieto dlhy mohol splatiť, musí byť zvolitelný, a ktomu musí dať ľuďom to čo chcú. Teda skôr sľúbiť, lebo dať každému to čo chce a chcieť aby niečo ostalo aj vám, to je nemožné. Preto tu máme oligarchov čo podporujú politické strany, a pre istotu hneď niekoľko. A rovnako strany berú peniaze od rôznych oligarchov lebo dnes už vedia, že s času na čas, je třeba ľuďom predhodiť obetného baránka, na ktorého sa zvalí vina za nesplnené sľuby. Korupcia je podstatou parlamentarizmu. Neexistuje spôsob jako sa dostať na vrchol a ostať čistý. Ale ani to nieje to najhoršie. V parlamentarizme sa ľudia zbavujú zodpovednosti. O všetkom rozhoduje vetšina. Osobná zodpovednosť na funkciu neexistuje. Zodpovednosť je len za osobné poklesky vrámci nejakej moralnej šablony. Aj to len keď je potreba niekoho obetovať, inak je dovolené všetko. Ľudia nadávajú na vládu na jej predstaviteľov, rovnako jako predtým na kráľa. Samozrejme teraz je to dovolené lebo volený predstaviteľia sice držia v rukách moc, ale realne nevládnu. Kráľ bol nekritizovateľný pokial vládol. Posledné obdobia vlády monarchov boli plné kritiky. To marxizmus ktorý ovládal media burcoval ľud do revolúcie. Dnes podobne media kritizujú vládu a členov parlamentu. Nie preto aby burcoval ľud do revolúcie, ale aby ľud nezobral zbrane a spravodlivosť do vlastných rúk. Media šikovne vypúšťajú paru aby nepraskol kotol. Média jako ďalšia moc sú rovnako jako politici v rukách oligarchov. Ale zároveň sú aj hlavným propagátorom marxistických myšlienok. Preto nech útočia akokoľvek na politikov, vždy je to vmedziach tolerancie tak aby ľudia nehľadali iný systém. To krásne dokumentuje známy výrok: Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal. Každý kdo sa nad tým zamyslí, musí pochopiť aké klamstvo tento výrok obsahuje. Ak je niečo najhoršie, všetko ostatné musí byť lepšie. A taký je celý marxizmus. Je to jedno veľké klamstvo, ktoré udržuje ľudí jako otrokov.

Multikulturalizmus. Ľudstvo šlachtilo zvieratá, aj rastliny aby vytvorilo ich lepšie potomstvo, tak aby mu lepšie slúžilo. A rovnako to robia elity s lúzou. Třeba si uvedomiť, že elita nepotrebuje hromadu vzdelaných a výkonných otrokov. To potrebovala před pár storočiami. Boli doby, nie tak dávne, keď existovali černoši jako plemenní žrebci. Silní, statní, čo veľa vydržia pracovať. Dnes robia vetšinu práce stroje. Už nepotrebujeme silných, ale potrebujeme konzumujúcich. Inteligentná stredná vrstva, ktorá je za celým technickým pokrokom ľudstva tu bude stále, ale bude menšia. Jednak by bolo problém ju úplne vymazať, a jednak by sa tým ľudstvo úplne zdegradovalo a behom pár generácii zaniklo. Elita bude udržovať určitú mieru inteligentnej strednej vrstvy ktorá bude vytvárať hodnoty a bude zárukou pokroku. Vetšina ale bude patriť do lúzy. Vzásade nieje podstatné aká bude farba kože. To o čo sa multikulturalizmus snaží, je likvidácia kultúrnych tradícii. Všetci, vrátane strednej vrstvy budú vyznávať jednu kultúru. A jej dominantou bude konzum.

Konzum. Je to slovo s obrovským obsahom. Konzum nieje len o jedle a zábave. Konzum je spotreba v tom najširšom možnóm význame. Konzum naberá obrátky k tomu aby všetko bolo len dočasné. Všetko musí mať expiračnú dobu. A to preto aby si ľudia museli kupovať stále nové a nové věci na spotrebu. Niesu to len hmotné statky, ale aj duševné. Sú to vzťahy medzi ľudmi, ale aj informácie a znalosti. V ére internetu sa informácie stali súčasťou potravy ľudí. K raňajkám, káve a cigarete, sa medzi prvé věci čo ráno urobíme, pridalo byť online. Pripojiť sa zistiť čo je nové. Toto samozrejme nieje novinkou internetu. Začiatky informačného konzumu môžeme datovať do vzniku bulvárnych médii. Rovnako sú na tom znalosti. Vďaka obrovskému množstvu prístupných informácií začali ľudia zbierať znalosti. Veľmi dobře je to vidieť v televízii vo vedomostných súťažiach. A celé to začalo krížovkami. Aký ma zmysel vedieť mená všetkých sobov santa klausa? A pritom je hromada ľudí, čo sa hrdia tým, že to vedia. Planéta je obrovská, a informácii nekonečné množstvo. Systém necháva vetšinu informácií prístupnú, dokonca aj také, ktoré by ho mohli poškodiť. A to z jednoduchého dôvodu. Tak jako voda v správnom množstve je životne dôležitá. Tak ocitnúť sa uprostred oceánu znamená smrť. Vďaka obrovskej záplave informácií a ovládaniu médií, je marxizmus neporaziteľný. Ľudia nedokážu rozlíšiť pravdu od klamstva. Vytvárajú si vlastné bubliny v ktorých žijú a systém toto podporuje.

S konzumom sa spája aj znečistenie, a to jak fyzické tak duševné. A medzi to duševné okrem už spomínaného utopenia sa v oceáne informácií, aj napríklad vymýšlanie spôsobov jako byť ekologický. Lebo byť ekologický je IN. A byť IN je dôležité.

Falošná rovnosť a sloboda. Spolu s bratstvom odštartovali jako heslá marxizmu davno před Marxom. Ako som uviedol na začiatku. Žiadna rovnosť nieje a ani sloboda. Marxizmus len šikovne zlikvidoval vládnuce elity ktoré boli všetkým na očiach, a na ich miesta dosadil šašov, ktorých si zvolí lúza. Ale skutočné elity, ktoré prevzali vládu sú skované ani nie tak za oponou, jako na balkóne nad hladiskom. Elity chodia medzi nami, oni nežijú niekde mimo. Niesu za oponou, oni sa na všetko pozeraju tak jako mi, len oni píšu scenár tej komédie, alebo drámy na ktorú lúza pozerá.

Falošné heslá sú súčasťou marxizmu. Je to Orwelov newspeak. Keď dávame slovám nové význami, veľakrát opačné jako mali predtým. Sú to tie dvojité metre, ktoré všetci tak kritizujeme, ale zároveň nimi sami meriame. To preto, že všetci sme marxizmom infikovaný. Rozhodne všetci, čo sa rodíme a žijeme vo vyspelých krajinách, alebo aj v menej vyspelých, ale sme neustále v kontakte s dobovou technikou. Tudíž jediní, čo niesu nainfikovaný marxizmom sú lokálny domorodci, čo neprichádzajú do styku s cudzincami, alebo len vo veľmi obmedzenej miere.

Marxizmus je tak prepletený a zakorenený vo všetkých možných orgánoch a hlavne v hlavách ľudí, že jeho porazenie je prakticky nemožné. Zatiaľ, kým neexistuje jedna Banka, jedena sieť supermarketov atd.. je možné vytvoriť malé zvetšej časti nezávislé komunity. Tam je možnosť žiť mimo systému. Ale aj tie časom zmiznú. Zatiaľ ešte máme štáty, ale nakoniec všetko skončí v jednom. Ten sice bude rozdelený na rozne menšie celky, ale len preto aby medzi nimi mohli byť nezhody a trenice, ktoré budú médiami správne ponúkané lúze ku konzumácií. Lebo divadlo, to je dôležité pre konzumujúcu lúzu. A nič tak nezaujme oko diváka jako krv.