Môj boj

Môj boj.

Toto bude môj povrchný a hodne stručný rozbor knihy Môj boj. A to hlavne kôly jej obsiažnosti.

Tak začnime. Hneď na úvod si třeba uvedomiť jednu věc. Tato kniha bola napísana před 96 rokmi a myšlienky v nej obsiahnute majú vyše sto rokov a preto sú mnohé dávno prekonané a dnes už neaktualne. To je hlavne výtka pre tých čo napísali k nej predslovy. Na jednej strane im kvitujem, že sa už neutiekajú ku klamstvam o tom jako v nej piše Adolf o vraždení židov. Aj keď si nedokázali odpustit narážky na udalosti po napísaní knihy. V kažóm prípade si třeba uvedomiť, že kniha bola napísana v čase keď bol rasizmus všeobecne prijmanou normou, rovnako jako dnes, že si před jedlom třeba umyť ruky. Toto uvadzam hned na začiatku aby nedošlo k omylu.

Adolf Hitler bol rasista a s mnohými jeho rasovými teoriami nesúhlasím.

Čo však vôbec neznamená, že v drtivej vetšine svojich názorov nemá pravdu.

Autori predslovov vyčítaju knihe jej nizku kvalitu. Inak povedane, nepačila sa im. Môj boj, má dve časti. Prvá je historicko politologická, kde Adolf popisuje svoj život a to jako sa vyvýjal jeho pohľad na sveet a jako získaval svoj svetonázor. Druhá časť je prednáška o jeho svetonázore. Predstavuje tam základne kamene svojho svetonázoru a dopodrobna ich rozoberá.

Vypisovať jednotlivé tézy by bolo nadrámec, tak len tak povrchne zhrniem jeho pohľad na politiku.

Ale najprv musím spomenúť jednu věc. A to, že hoci kniha bola napísana před sto rokmi, tak spoločenská situácia v európe sa vôbec nezmenila. Pri čítaní prvej časti, kde popisuje svoj život vo Viedni, mám pocit jako keby žil v súčasnej EU. Jeho popis parlamentu sa za tých sto rokov absolutne nezmenil. Ľudstvo neurobilo ani jediný krok vpred.

Adolfov nacionalistický svetonázor bol presným opakom marxistického parlamentarizmu vtedajšej době. Ano, Adolf zvaloval vinu za parlamentarizmus, marxizmus, vojnu, a vetšinu neduhov vtedajšej doby na židov. Vyzvihoval význam nemeckej rasy a jej sväté právo vládnuť nad nižšími rasami. Píše hodne o bojovaní a zbrojení. A mohol by som uviesť par viet, ktoré by boli jasným dôkazom o tom jako chcel vyhubiť nižšie rasy. Ale to by bolo zavádzaním čitateľa. Keď si čitateľ prečíta celé kapitoly, tak Adolf píše v prvom rade o boji za lepšieho človeka. Kritizuje nízku alebo žiadnu morálku, slabého ducha, a skazené telo vtedajšieho človeka. A samozrejme vinu zvaluje na žida. Celá jeho utópická vízia nového nemecka je postavená na tom, že nemci budú morálnejší, duševne a fyzicky zdravý. Adolf bol extrémista. Odmieta polovičatosť. Chcel mať dokonalých spoluobčanov. A ano, tí čo by nesplňali podmienky, tým by bolo odopreté množenie. Jeho posadnutosť čistotou nemeckej rasy sa nedá nijako zatajiť. Ale je zaujimavé, že nielenže nehovorí o likvidácii takýchto vadných jedincov, ale vyslovene píše, že hoci člověk čo nesplňa fyzické predpoklady aby počal potomka, tak mu bude zverená výchova sirôt. Teda nie zabijanie, ale účelne využitie každého jedinca v prospech nového a lepšieho národa.

Adolf bol diktátor. V náprotivku parlamentarizmu, kde rozhoduje nevzdelaná vetšina, Adolf vyžaduje osobnú zodpovednosť vedúcich osobností, a stouto zodpovednostou ide aj autorita a moc. Vodca samozrejme má poradcov, ale rozhodnutie musí vykonať sám a sám nesie zodpovednosť. Teda presný opak toho čo zažívame aj dnes, kde rozhoduje vetšina a žiadna osobná zodpovednosť neexituje.

Takto podobne rozoberá celé spektrum štátu, politiky a spočonosti. Vo svojich názoroch je extrémny, ale jeho vysvetlenia sú logické. Minimalne k danej době.

A predsa len jeden maly citát, nebude to z jeho utopických myšlienok, ale popis vtedajšieho systemu:

„ …, až nakonec politický dôvtip usúdil, že je nežiaduce odstraňovať sociálnu a kulturnú biedu širokých mas, pretože potomvzniká nebezpečie, že po uspokojení svojich priani už nebudú môcť byť používané jako bojové oddiely, ktoré bez odporu plnia cudziu vôlu.“

Rozhodne to stojí za to si túto knihu prečítať. Keď už pre nič iné, aspoň pochopíte, prečo súčasný system opovrhuje nacionalizmom. Je to totiž jeho jediný konkurent.