Ľudské prasatá v okuliaroch a so zbraňou

Zadefinujme si hneď v úvode, čo je to nutná obrana a krajná núdza. 

Sú to konania, zabraňujúce vzniku protiprávnosti.
Nutnou obranou odvraciame iný – priamo hroziaci útok (nezákonné konanie) iným človekom v súvislosti s fyzickým útokom-tak sa to zvykne písať.
Už málokto (pravdepodobne nikto) nenapíše, že priamo hroziaci útok, môže vykonať aj napr. úrad, prostredníctvom úradníka, exekútor, policajt, prokurátor, sudca či politik alebo novinár, svojou prácou. Tí ľudia, totiž rovnako ohrozujú váš život a takmer nikto z nás nepoužije nutnú obranu. Brániť sa konaniu týchto ľudí, je totiž často trestné. Napadla vás niekedy otázka, prečo nás štát trestá za nutnú obranu, keď konanie v nutnej obrane, nesmie byť potrestané?
Odpoveď je prostá. Štát nechce, aby sme nutnú obranu použili proti nemu.
Krajná núdza je čin, ktorým odvraciame bezprostredné hroziace nebezpečenstvo či útok. Zákon nám povoľuje v krajnej núdzi vykonať aj trestný čin – napríklad zlomiť útočníkovi ruku, či nohu a nesmieme byť zato potrestaní. Ak vás však do krajnej núdze privedie štát cez svojho zástupcu, nesmiete sa brániť. Inak vás môžu zastreliť. Darmo budete vysvetľovať totiž exekútorovi, sudcovi či policajtovi, že pokutou štyristo eur, ktorú sa vám práve snaží uložiť vás ohrozuje na živote, pretože vy alebo vaše deti, nebudú mať čo jesť a následkom môže byť aj smrť. Nikoho to nezaujíma, pretože vtedy vám život ohrozuje štát a vy to musíte zniesť. Ale je to správne?
Všetci títo ľudia, ktorí nás denne ohrozujú na životoch, vám budú samozrejme tvrdiť, že sme slová ako nutná obrana a krajná núdza pochopili nesprávne a zo strany štátu, či médií vám žiadne takéto riziká nehrozia. Ale je to naozaj tak?
Pýtam sa, lebo ak sa mýlim, prečo potom najfundovanejší odborníci na trestné právo z Najvyššieho súdu tvrdia, že napr. neposkytnutie dostatočnej lekárskej starostlivosti s následkom smrti (3 – 7 tisíc prípadov ročne), treba vyšetrovať oko obzvlášť závažný zločin? Tiež sa pýtam, či by sme úradníkom a politikom, ktorí takýto zločin zapríčinili, zlomenín napr. väzu v tomto zabránili. Som presvedčená, že rozhodne áno. Nemôžeme si to však dovoliť, lebo ide o štát a jeho konanie.
Konštatujem z toho jediné. Štát nám tým hovorí: „Skap a drž pritom hubu!“
Poďme ďalej a povedzme si pravdu o spoločnosti v ktorej žijeme.
Po uliciach našich miest chodia prevažne slušní ľudia. Slušní ľudia obvykle nič neprimerané nechcú, iba pracovať, dôstojne žiť a byť pritom aspoň spokojní, ak nie uz šťastní. No a potom tu máme štát so svojou obrovskou mocou, tiež médiá a ich zástupcov, ktorí slušní rozhodne nie sú, pretože denne nás rôznymi spôsobmi ohrozujú. Napríklad nám nedajú zdravotnú starostlivosť a zomrú tisíce z nás, alebo nám nezabezpečia podmienky na dôstojný život-naše ústavné právo a my žijeme na pokraji biedy, živoríme, často páchame sociálne samovraždy, lebo zomrieť sa nám zdá často jednoduchšie, ako takto nedôstojne žiť! Sme zato zlí?
Nie, kdeže. Sme iba hrdí!
Preto sa pýtam: „čím sme si to zaslúžili a prečo mám to robia, keď to je nezákonné a privádzajú nás tým do krajnej núdze?“
Nevysvetlí vám to žiadny politik! Neobháji vás primárne (aby sa to nestávalo) nikto! Zato Gorilu, rozkrádanie DPH-čky Bašternákom alebo naposledy svoje kapitánske výložky, budú politici obhajovať do krvi!
A čo to znamená a spôsobuje (príčina-následok)?
To, že denne vás niekto ohrozuje – nutne sa chcete tomu obrániť a vy nesmiete urobiť nič! Deje sa to mesiac, rok, dva, dvadsaťosem (od revolúcie ’89) a vy nesmiete nič. Iba skapíňať! Aj to iba potichu, pretože keď máte potrebu zarevať od neprávosti a zlomiť zato niekomu väzy – lebo ste v krajnej núdzi, tak nemôžete!
Niektorí to riešia tak, že sadnú za počítač a vykročia sa tam, lebo tým fyzicky nikomu neublížia! Nie je to vždy „s kostolným poriadkom,“ ale je to lepšie, ako ísť a na niekom sa vyvŕšiť v reálnom živote!
Dnes ale nemôžete už ani to, lebo Fico, Kaliňák a policajný Gašpar, vám predstavili sto policajtov s pištoľou za pásom ako gangstri, odznakom z Národnej kriminálnej agentúry-niektorých pre istotu v kuklách, aby ste ich nezabili za takúto špinavosť, keď ich nahodou stretnete v krčme a budú vás zatvárať do basy za kričanie na iternete, pretože naše správanie-ako sám Fico uviedol, nepovažujú za zlučiteľné s princípmi nášho vlastného štátu!

Zo skúsenosti viem, že moje články obvykle ľudia buď „žerú“ alebo nenávidia. Nič medzi tým. Čítajú má však všetci. Jedni preto, že ma nenávidia, iní preto, že ma milujú. To iba sucho konštatujem. Nič viac.
Predčasom som napísala pár článkov, pre jeden dávno zabudnutý slovenský plátok, kreovaný rovnako dávno zabudnutými novinármi. Zadarmo! Bolo mi tých starcov totiž ľúto, lebo čítať ich dnes nechce už nikto ani v psychiatrickej liečebni. Tak sú zaostalí.
Zakiaľ som písala zadarmo, bola som skvelá a najlepšia, lebo čítanosť samozrejme stúpla. Keď som však chcela písať pravdu o SMERE-SD, nastúpila cenzúra. Vraj moja názorová pravda nikomu nepomôže! Písať som prestala a dnes je ten plátok plný chválospevov o vládnych stranách. Prečo, asi tušíte. Zadarmo to rozhodne nebude.
Úplne zadarmo ma však dodnes atakujú a viacej krát sa ma pokúsili zosmiešniť iba preto, že som si dovolila prestať písať, ako oni potrebovali. Zosmiešniť samú pred sebou, aby som sa cítila zle a vinná! Vraj som naivná až tak, že moja naivita sa dotýka hviezd keď som nedokázala strovit cenzúru a neprávosti-a to mi povedal novinár, ktorý sa považuje za správne mysliaceho žurnalistu!

Stalo sa mi to aj neskôr aj v inom médiu. Za názorovú pravdu o Jurajovi Smatanovi.
Skutočná pravda je však taká, že som iba hrdá! A byť hrdým a postaviť sa niekomu, sa dnes neodpúšťa.
Poznáte ten pocit určite sami zo života, keď ste nejakému hajzlovi prekážali, lebo ste si dovolili byť sami sebou a on mal potrebu vás za to riešiť. Tak toto vážení, sa deje dnes v spoločnosti a považuje za normálne. Ale je to normálne?

Pripomína to boj, kedy správne mysliaci ľudia chodia po ulici s putami od štátu na rukách a nechávajú sa fackať, pretože do protiútoku prejsť nemôžu, inak by boli zlynčovaní. A popri tom, si udrie aj každé prasa v okuliaroch a pištoľou v ruke, či za pásom, ktoré sa smeje z toho, že štát vám nasadil putá. A všetci svorne čakajú, že im zato zaďakujeme.

Tak dík teda!

Katalin Tara