Kde ste vzali, že ste múdri?

Dávnejšie som letela lietadlom z USA do Peru. Krátko po vstupe na palubu lietadla prišla letuška a vraví: „Naša letecká spoločnosť-ako prvá na svete, umožňila pasažierom vysokorýchlostné pripojenie na internet, ale bohužiaľ, dnes to z technických príčin nebude možné!“ Nato sa ozval Američan sediaci predomnou, vyzerajúci ako Chuck Norris-iba bez vlasov a brady a sebavedomo, tiež ironicky, s opovrhnutím v hlase poznamenal: „Vrátite mi preto adekvátnu časť z ceny letenky naspať prosím?“ Paralyzovalo ma to a iba som zostala sedieť v nemom úžase, pretože jeho rýchlosť s akou nadobudol pocit, že tento svet „mu zostal niečo dlžný,“ lebo nedostal službu o existencii ktorej pred pár minútami ani netušil, že existuje, bola rýchlejšia ako svetlo.

S neopodstatnenými nárokmi ľudí, sa môžeme dnes stretnúť všade, lebo neopodstatnenosť v nárokovaní si, je mottom dnešnej doby. Za všetko len pár príkladov. Nie je tomu tak dávno, keď sme mali domáce telefóny, tzv. pevné linky a telefonovanie v parku na lavičke, alebo sms-kovanie vo vlaku, sme si nevedeli ani predstaviť. Dnes telefonujeme pomocou mobilu známemu a keď na spojenie musíte čakať čo i len pár sekúnd naviac ako je zvykom tak sa rozčuľujeme: „čo to tak dlho trvá?“ Pritom len pred pár rokmi, si nikto z nás ani nedokázal predstaviť, že to je vôbec možné. Nikto z nás si nechce uvedomiť, že náš mobilný signál práve letí do vesmíru, preto je v poriadku, že to nie je v sekunde, ako stlačíme tlačítko volania.
A tak je to dnes zo všetkým. Nenaštartuje vám ráno auto, lebo zlyhala batéria? Nadávate horšie ako prístavní robotníci, lebo neprídete na čas do práce! Ale to, že ste tú batériu za päť rokov ani len nevideli a veľa z nás ani netuší kde v aute sa nachádza, to nenapadne nikoho. Zato nárokovať si právo, aby sa nám podobná situácia nikdy v živote nestala, chceme všetci. Ale ako sme nato pre boha prišli?

Špeciálne nároky na ľudí máme tiež v spoločenskom živote a politike. Od prezidentských volieb v Spojených štátoch som sa často pri sledovaní povolebných udalostí v USA prichytila pri tomto, že ich sledujem „s otvorenými ústami, pretože takmer všetky reakcie Trumpovych odporcov, prezentované verejne vychádzali z jednej a tej istej veci. Z neopodstatnených nárokov. Takmer všetky americké mainstreamové médiá boli totiž rozčarované, že Trump sa stal prezidentom, pritom Trumpa v Amerike slavnym a populárnym, urobili práve tieto médiá, pretože Trump so svojim štýlom života, bol jedným z najlepších „artiklov,“ ktoré už celé desaťročia predávajú ich noviny. Kde teda berú pocit, že si môžu nárokovať na názor, že zvolenie Trumpa je niečo nesprávne? Veľmi podobný efekt vyrábajú aj médiá a určité skupiny ľudí na Slovensku. Ako si napríklad Slovenskí politici a hlavný názorový prúd môže nárokovať napr. nato, že Kotleba by nemal byť v spoločnosti populárny a obľúbený, keď písanie o Kotlebovcoch, predáva ich plátky-často bulvárne, už celé roky a samotní politici ho spomínajú takmer pri každej príležitosti? Preto je minimálne čudné, ako si napr. premiér Fico môže nárokovať, aby poslanec Matovič neorganizoval primitívne protesty pred jeho rezidenciou, keď to bol práve on a jeho arogantná politika, ktorá ľudí ako Matovič, Kollár a Sulík, vystrelila do parlamentu?
Žijeme životom, v ktorom si so samozrejmosťou nárokujeme na všetko a na všetkých a ešte sa čudujeme, že sme spomedzi seba vybrali politikov, ktorí sa neštítia nárokovať si od nás veci, na ktoré nemajú žiadny nárok a ešte sa rozčuľujeme, že sa to deje! Ale ako sme preboha prišli nato, že máme nárok na korektných politikov plných ľudskosti, správnych zásad a morálky, keď my sami sme na hodnoty ako prirodzená skromnosť, morálka, čestnosť, zásadovosť a správnosť, dávno zabudli? Chýba tomu základná logika. Niet sa teda vôbec čomu čudovať, že v spoločnosti vznikajú anomálie, keď napr. poslanci v starom meste (Bratislava I), bez jediného zaváhania schválili zákon, ktorým si so samozrejmosťou nárokovali, že žobrák na ulici, nebude žobrať a v prípade že tento nelogicko-neľudský nárok nebude rešpektovať, potom si poslanci nárokovali na pokutu 33.-EUR! Kde ich má ale zobrať, keď nemôže žobrať? Odpoveď je jednoduchá. Nikde, pretože politici si neadekvátne nárokujú, že žobráci by nemali existovať napriek tomu, že sú to práve oni, kto žobrákov v spoločnosti vyrába! Preto ani nikoho nezaujíma, že žobrák sa jedného dňa-kedže poslednú vec ktorú v živote mal-žobranie, mu niekto zobral, ide na koľaje a dobrovoľne ukončí svoj život!

Mám otázku. Všimli ste si, že v celom mojom článku nie sú jediný krát spomenuté slová ako prirodzenosť, ľudskosť a zdravý rozum? Na tie si totiž dnes nenárokuje nikto.

Ak zotrvávame aj naďalej v tom, že máme nárok takmer na všetko a pritom si budeme naďalej naivne myslieť, že sa môžeme chovať ako veľké nuly, prídeme aj o ten nárok si hlúpo nárokovať. Pritom stať sa z nuly jednotkou, je len jeden krok.

Katalin Tara