Juraj Smatana ako člen gestapa

Bola doba – a vy starší si ju určite  pamätáte, kedy sa na Slovensku voda sypala a piesok lial – alebo inak, „doba zvrátenosti, alebo tiež rubosti.“ Ľudia vtedy stáli pri rádiu a hltavo počúvali informácie, pretože nesloboda slova a cenzúra všetkého, bola  za komunizmu výrazná. Ani zďaleka však nie taká sofistikovaná, ako je na Slovensku dnes!

Rozhlasová stanica ktorá ich tak zaujímala, sa volala: „Slobodná Európa!“ V dobe komunistického informačného embarga, bolo toto západom kreované rádio, akousi „oázou v púšti, kde ľudia chodili načerpať silu, na ďalší odpor voči režimu. Nebolo totiž jednoduché sa komunistickej demagógii postaviť. Čechoslováci ju milovali, a státisíce ľudí ju po večeroch potajme počúvali, pretože ľuďom dávala nádej, že raz sa doba zmení a budú môcť komunistickým politikom, úradníkom, sudcom, prokurátorom a policajtom, ktorí im denne slobody upierali povedať, čo si myslia, čo sa aj v roku ’89 stalo. Porevolučné roky na Slovensku, naozaj slobodné boli a ľudia sa preto v deväťdesiatych rokoch, cítili slobodne. Sloboda prejavu, nie je totiž len najzákladnejšia ľudská sloboda, po ktorej ľudia prirodzene túžia. Je symbolom spoločenskej rovnováhy. Ak ju nemáme, nemôžeme sa cítiť slobodní a preto často iba prežívame s čakaním, čo bude zajtra. Život bez práva na slobodný názor – nech je hociaký – kľudne hlúpy, alebo konšpiračný, vrátane jeho šírenia, je ako starý, nekvalitný, pichľavý sveter ktorý sa vám nepáči a necítite sa v ňom dobre. Odmietate ho nosiť a keď ste prinútení ho mať na sebe, koža pod ním vás „hryzie!“ Je to svojim spôsobom istý druh ľudského trápenia, pretože človek bez slobody, vo svojom vnútri trpí. A nech by sa toto utrpenie zdalo akokoľvek banálne alebo nepodstatné, nie je to pravda, pretože bola to práve túžba po názorovej slobode, čo postavila milióny Čechoslovákov na nohy aby vyšli do ulíc a pomohli zvrhnúť komunizmus. Stálo to za to, pretože do dnes – hlavne kvôli revolúcii v roku ’89, ľudia slobodu slova naozaj ctili a to aj v prípadoch, keď napr. komunista po revolúcii otvorene povedal, že si váži svojho bývalého prezidenta Gustáva Husáka, ktorý si za svojho života, slobodu slova, rozhodne predstavoval inak.

Dnes sa história opakuje a rozhlasové stanice s alternatívnym spravodajstvom, ľudia opäť hltavo počúvajú, pretože hlavný spravodajský prúd, informácie – podobne ako za komunizmu, účelovo zamlčuje a šíri propagandu. Takto Slováci počúvajú napr. Slobodný vysielač a čítajú internetové portály s alternatívnym pohľadom na svet a informáciami, ktoré ľudom dávajú nádej na lepší zajtrajšok, ako to robilo za totality, rádio Slobodná Európa. V štáte Slovensko však dlhodobo existujú skupiny ľudí, ktoré sa svojvoľne rozhodli uvrhnúť nás do totality a slobodu slova, nám opäť idú zakazovať a zobrať. A možno ten lepší zajtrajšok na ktorý mnohí z vás čakajú, nikdy nepríde, lebo doba je zlá a nebezpečná. Ľudia si to naplno uvedomujú, ale práve preto, potrebujú cítiť nádej oveľa viac ako inokedy, aby mali energiu, túto dobu temna prežiť. Nádej je totiž jediná vec, ktorá ľuďom v časoch bezmocnosti zostáva.

Popredný presadzovateľ totality západného typu a ľudskej neslobody, vykrádač ľudského šťastia a zlodej ľudskej nádeje, je dnes aktivista Juraj Smatana. Preto som mu dala meno po príšere z knihy pani Rowling – Harry Potter a volám ho: „Dementor!“

Dementori boli zrúdy zo sveta zlých čarodejov, ktorí vysávali ľuďom dušu tak dlho, pokiaľ nestratili všetky spomienky, nezabudli na všetky ľudské ideály a pravé dôvody, prečo žijeme. Preto si myslím, že Jurajovi Smatanovi prezývka Dementor, veľmi sedí. Jeho osveta ktorú šíri, je totiž hlboko za hranicou toho čo nazývame skutočná demokracia.

Smatana šíri nenávisť skryto. Berie svojim vplyvom ľuďom nádej, že bude lepšie, čo je spoločensky nebezpečnejšie, ako vziať chromému človeku barle, pretože existujú dnes na Slovensku  nespočetné zástupy ľudí, ktoré potrebujú našu pomoc, pretože majú pocit, že im v tejto temnej dobe nezostalo nič, iba nádej, že to časom pominie. Morálne sa jeho skutky ničím nelíšia od tých, keď lupič vytrhne z ruky kabelku s poslednými peniazmi starej žene, rovno pred kostolom z ktorého práve vyšla. 

Napíšem vám pár postrehov, ktoré tento pán učiteľ, pri šírení svojej pravdy vyslovil. Citujem:

Úlohou učiteľa dejepisu nie je „nadrviť“ študentov dátumy, ale viesť ich ku kritickému mysleniu. A pomocou príbehov z minulosti zvyšovať imunitu občanov proti tým, ktorí siahajú na ich slobodu, napríklad pomocou propagandy.

Zmysel nenamietam, lebo sloboda slova – názor musí byť v demokracii posvätný, aj keď sa jedná o Dementora Smatanu. Iba sa pýtam: „kto a prečo určuje, čo je propaganda a čo šírenie faktov alebo správnych názorov?“ Pre mňa je totiž napr. názor, že Rusko Sýriu oslobodzuje, správny názor. Ale napr. pre Izraelského prezidenta, je to číra propaganda. Záver je teda jediný. Názor nato, čo je propaganda a čo je šírenie správneho názoru,  je iba uhlom pohľadu človeka. Ak sa teda niekto ako Smatana pasuje do úlohy samozvaného odhalovateľa konšpirácii, tak sám je prvorado propagandistom nejakého názorového prúdu. Inak by obhajoba čohokoľvek, nemala logiku. Propaganda, niečoho, nie je teda automaticky nesprávna, alebo zlá. Zlou a nebezpečnou sa môže stať, keď by som propagovala niečo, čo je spoločensky nebezpečné. A práve toho, sa Smatana dopúšťa. Pravda sa totiž dá definovať len ako holý fakt. „Bola som včera na diskotéke v Americkom klube“ – To je holý fakt, lebo to je pravda. Ale je pravda aj to, že tá diskotéka bola americká, keďže bola v Karibiku? To je už vec názoru o ktorom môžeme len diskutovať a tak sa dopracovať, čo najbližšie k pravde. Aj to, iba k názorovej, pretože fakt, či je tá diskotéka americká alebo nie, sa jednoznačne potvrdiť nedá. Fakty sa teda vyrábať iba presvedčením nedajú, ako si to myslí Smatana.

Pred časom má novinár Eugen Korda – zdieľateľ Smatanových názorov, hrubo a skutočne arogantne na FB napadol, že môj terminus technicus – „názorová pravda“ ktorý používam pri písaní, je citujem: „sprostosť!“ Ja si zase myslím, že sprostosť je, že Korda je dobrým odborníkom a novinárom. Kto z nás má teda pravdu? Čo je v tomto prípade fakt? Pýtam sa, lebo to je zásadné pri označovaní či ide o fakt, konšpiráciu, či hoax. Je to opäť iba vecou uhla pohľadu a o faktoch, môžeme v súvislosti s našimi tvrdeniami – v tomto prípade, rovnako iba diskutovať. Poďme sa ale pozrieť na ďalšie vyjadrenie odhalovateľa konšpirácii Juraj Smatanu, opäť citujem:

„Podarilo sa mi odhaliť falošnú správu o tom, že pozorovatelia OBSE na Ukrajine potvrdili existenciu transplantačných staníc, ktoré odoberajú zabitým občanom orgány na predaj, a sú prevádzkované Ukrajincami. Správa stála na jedinom podozrievavom výroku kazašskej pozorovateľky, ktorý bol neskôr dementovaný, avšak čitateľ nadobudol dojem, že ide o potvrdené, dokázané zverstvo Ukrajincov. Šlo v podstate o rovnakú schému, ktorú použila aj jedna z najsledovanejších ruských televízií, ktorá uverejnila úplne vymyslenú správu o tom, ako vraj ukrajinskí vojaci ukrižovali trojročné dieťa pred očami jeho matky. Zinscenované filmy, vykresľujúce nepriateľa ako neľudského netvora, sa prvýkrát použili už v prvej svetovej vojne,“ koniec citátu.

Opäť nekomentujem, lebo jeho tvrdenie neviem ani odhaliť, ani potvrdiť. Jedno však viem s určitosťou a to, že vojnové zverstvá sa na Ukrajine páchajú (potvrdené počty mŕtvych civilistov sú zarážajúce) a vzhľadom k tomu, že Majdan bol puč – teda nelegálny štátny prevrat, tiež  podľa tisícky rokov starého a stále platného Rímskeho práva (aj na Ukrajine), ktoré tvrdí, že na nepráve sa nedá stavať právo (zásada otráveného stromu),  je dnešná vláda na Ukrajine nelegálna a všetko o čom rozhodla, vrátane vojenského zásahu v Luhansku a Donecku, je genocída páchaná na skupine byvateľstva. Ak tam teda aj odoberanie orgánov nebolo – čo ani nenamietam ani neobhajujem, neznamená to, že sa na Ukrajine nedeje jeden najvážnejší z ľudských zločinov na svete. To však už Smatana neodhalil. Preto v kontexte faktov, je Smatanov názor iba polopravda, z hľadiska objektivity absolútny bullshit, z hľadiska ľudskosti, neľudský názorový hyenizmus a z pohľadu šírenia informácií propaganda, vedúci k zamlčovaniu podstatných informácií o vojne na Ukrajine. Jediným faktom na celej veci je, že to povedal Smatana, dokonca aj to je len relatívna pravda, keďže slová ktoré som citovala, zverejnil bulvár. Žiadny iný fakt, tam nevidím.

Jeho tvrdenie, by však nebolo spoločensky nič vážne, kedy sa na základe takýchto názorov ako má Smatana, nezriadila komisia „na odhaľovanie pravdy,“ ktorú kreovala europoslankyňa Jana Žitňanská a v ktorej ľudia ako Smatana sedia a rozhodujú, či názor ktorý vyberú obvykle spomedzi informácií na internete, je fakt, alebo konšpirácia.

Takto konšpiračne  označený web vyberú a začnú vyvíjať verejný tlak na jeho inzerentov, aby v ňom podnikateľia a obchodné spoločnosti prestali uverejnovať reklamu, čo je likvidačná technika a de-facto fašistická praktika (keďže to je proti-ústavné), ako vystrihnutá z príručky pre člena Hitlerovho Gestapa (Geheime Staatspolizei). Tá totiž robila, že v krajine ktorú Wehrmacht (branná moc-Nemecká armáda) obsadila, označovala Židov Dávidovou hviezdou a zvyšok spoločnosti, musel k ním zaujať iný postoj, ako k nežidom. Jedna z veci bola, že ľudia Židom nemohli pomôcť, keď ich fašistické úrady perzekuovali. Spoločenské konanie, podobné ako Smatanov „patent na rozum,“ mjú teda vážne spoločenské následky. 

Na záver jeden skutočný, nie „Smatanovský fakt.“ Hitlerovi štváči, boli nakoniec súdení za porušovanie ľudských práv, páchanie vojnových zločinov a následne popravovaní, pretože ich praktiky viedli ku genocíde národov.

Katalin Tara