Izolácia nacionalistov. Chyba, vinou ktorej nie sú relevantná politická sila

Národovci sú izolovaná skupinka: píšu si svoje články na portáloch a komentujú ich. Ale to je asi tak všetko. Sú odlúčení od politického života a nemajú vplyv. Mainstreamový komentátor, hoci klame, častokrát rozumie politike viacej ako komunita národovcov. Aj vinou tejto chyby nacionalisti v politickej konkurencii zlyhávajú.

Cieľom článku nie je útok na komunitu národovcov. Informujem o chybe, ktorú som si všimol a ktorú považujem za jeden z niekoľkých dôvodov, prečo sa pronárodné organizácie doteraz nestali určujúcou politickou silou. Následne sa pokúsim načrtnúť možné riešenia. Verím, že niekto si článok zoberie k srdcu.

Izolovaná a uzavretá skupinka

Nacionalisti sú izolovaná a uzavretá skupinka. Nepočuť a nevidieť ich. Pôsobia hlavne na internete. Píšu si svoje články na portáloch a diskutujú o nich. Tí menej radikálni občas usporiadávajú konferencie, ktoré navštívujú zasa len národovci. Aktivity cielia na úzku skupinu už presvedčených jedincov. Nevedú ideologický zápas s progresivistami. Diskutujú sami so sebou.

Národné ideály a hodnoty sú silné na drobných internetových portáloch a skupinách. Sú však na míle vzdialené od politického života.

Táto izolovanosť je likvidačná chyba s obrovskými negatívnymi následkami.

Mainstreamový komentátor, hoci klame, častokrát rozumie politickému dianiu lepšie ako komunita národovcov. Vie dešifrovať dianie v parlamente a odhaliť skutočné motívy politikov. A hoci klame, rozumie fungovaniu štátu a hospodárstva, je ukotvený v realite a vie odhadnúť, čo je reálne a čo nie. U národovcov zato vidíme paranoju a konšpiračné myslenie.

Existujú nacionalisti, ktorí sa snažia pôsobiť na spoločnosť – hlavne na sociálnych sieťach. Bohužial, najčastejšie to sú svalnatí, holohlaví „neoľudáci“ (vhodná nadávka z mainstreamu), propagujúci prvú Slovenskú republiku a prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa. Títo verejnosť jedine odstrašia.

Následky izolácie

– Dominantným názorovým prúdom alternatívnej scény sa stal konzervativizmus, nie nacionalizmus. Národne cítiaci ľudia v rozmachu alternatívnych médií nevideli šancu ako sa presadiť alebo ju nedokázali využiť. Lepšie ju využili aj ortodoxní marxisti – viď plno ľavicových relácii na Slobodnom vysielači.

– Absencia spätnej väzby. Národovci nie sú konfrontovaní s progresivistami a tvrdou politickou konkurenciou. Preto nepoznajú slabiny vlastných argumentov a netušia, čo funguje a čo nie. Národná scéna sa takto nemôže vyvíjať – ideologicky, argumentačne, ani v schopnostiach.

– Vrcholová politika ide mimo národovcov. Zvyčajne nevedia dešifrovať dianie v parlamente a na medzinárodnej politickej scéne. Chýbajú im profesionálne politické skúsenosti (s výnimkou ĽSNS). Nemajú patričné schopnosti pre vrcholnú politiku: Nevedia organizovať, osloviť verejnosť, vyvíjať nátlak na verejných činiteľov. Nevedia riadiť politickú stranu alebo robiť predvolebnú kampaň. Fungujú izolovaní na internete, takže takéto niečo vlastne nepotrebovali.

Vinou posledného bodu národovci nie sú relevantnou politickou silou. A dokým neprestanú diskutovať na internete sami so sebou, nič sa nezmení.

Prirodzene, izolácia nie je jediná existujúca chyba slovenských národovcov, avšak patrí k tým kľúčovým.

Treba hľadieť dopredu, nie dozadu

Nacionalisti by mali dýchať ambíciou poraziť progresívcov a ašpirova? na určujúcu spoločenskú silu. Vzdelávať sa v práve, marketingu, politike a manaťmente. Priblížiť sa vrcholovej politike a založiť profesionálnu politickú stranu. Alebo kľudne aj proslovenskú mimovládku a vyvíjať nátlak na verejných činiteľov za účelom presadenia národnej agendy – rovnakým spôsobom ako progresívne mimovládky.

Jednoducho čokoľvek, aby neboli malou, uzavretou skupinkou. Aby sa vytrhli z tej izolácie.

V každom prípade národovci musia vyjsť medzi ľudí, von z izolácie a národnú myšlienku otvorene propagovať. S cieľom získať na svoju stranu väčľinu spoločnosti.

A nezabudnúť na dôležitú vec: zbaviť sa toxických neoľudákov.