Generácia proti generácii

Nezhody medzi rodičmi a dospievajúcimi sa v našej kultúre berú za samozrejmosť. V mladých ľuďoch rodičia vidia nádej v zmenu, že svet budú vidieť z novej perspektívy. Mladí ľudia majú sklon k novým veciam. Adolescenti radi kritizujú rodičov, ale na rozdiel od detí je ich kritika konštruktívna. Kritika sa môže týkať čohokoľvek, či už je to program v televízii až po politiku. Môže dochádzať k odmietaniu viesť rodinu štýlom, ako to robia rodičia. Adolescent nepotrebuje názory typu, že z toho vyrastú, naopak potrebujú konštruktívne hájenie rozhodnutí svojich rodičov.

Adolescent potrebuje, aby ho rodičia brali vážne. Nebrať dieťa vážne, znamená klamať seba. Adolescent potrebuje kritiku, aj keď ju ťažko znáša. Vzťahy adolescentov a rodičov musia ochladnúť, aby dospievajúci boli pripravený na ozajstnú zrelú lásku. U najmladšieho potomka je odchod z hniezda najzávažnejší a často ovplyvní aj vzťah rodičov. Adolescent môže dokonca svoju lásku k rodičom obrátiť v nenávisť, neúctu alebo na pohŕdanie. Sám tomu úplne nerozumie a snaží sa to racionálne vysvetliť. Niektorí dospievajúci sa boja straty rodičovskej lásky a preto sa boja nadväzovať nové vzťahy. Niektorí adolescenti sa uťahujú do vlastného sveta a do fantázie budúcich úspechov, alebo si užívajú pocit trpenia. Snaha odsťahovať sa od rodičov sa dá pozorovať, aj v školských laviciach, napríklad problémami so štúdiom, alebo so snahou zmeny školy. Je riskantné ovplyvňovať výber povolania.

Pozitívny vzťah k rodičom sa navracia, pri výchove vlastných detí, kedy preberajú prvky výchovy po svojich rodičov.