Danko, Sulík a cesta do pekla!

Človek v živote – často v dobrej viere, že koná správnu vec zájde do slepej uličky. Určite to poznáte. Na konci každej je niečo, čo vám zabraňuje pokračovať ďalej v ceste. Ja slepú uličku volám stena pravdy, pretože cez ňu „nejde vlak,“ ako vravia Slováci.

Stena pravdy je dobrá vec. Aj keď je náraz do nej nepríjemný, posúva vás vlastne ďalej. Naopak obchádzať ju, je vlastne cesta do pekla, pretože stena pravdy, je hranicou ľudskej správnosti.

Najväčšími obchádzateľmi týchto životných mantinelov sú politici.
Hlavne tí naši!
Sú v tomto naozaj dobrí!
Zoberte si takého Danka a jeho povýšenie. Čo iné, ako obchádzanie pravdy – mantinelov života, je jeho povýšenie na kapitana. Život, mu totiž udelil nižšiu hodnosť. Oveľa nižšiu. Svoju hodnotu, má napísanú v tvári a za veľa nestojí.
Ľudia zvyknú takýchto ľudí nazývať „niktoš, alebo lúzer!“
Povýšiť takéhoto človeka do funkcie predsedu parlamentu, je zvrátené. Čas to ukázal sám.
Ľudia si to uvedomujú-preto aj musel zrušiť Facebook…

Ľudia mu ukázali, že je v slepej uličke. Že narazil do steny pravdy. A čo spravil Danko? Tvári sa že žiadnu stenu pravdy nevidí a ide ďalej.
Problém je, že to je cesta do pekla a my sa vezieme s ním!

Včera som kdesi počula hovoriť Sulíka o tom, že udavač Ján Benčík-kedže ukazuje národu, akých má Kotleba okolo seba sprostých ľudí, je hrdina!
Napadlo ma pritom jediné. Za tými „podľa Sulíka „sprostími ľuďmi,“ idú masy! Všetky ich (ĽSNS) prednášky, sú totiž, doslova nabité ľuďmi z ulice. Všade kam prídu, ich vítajú stovky ľudí! Napríklad dnes v Nových Zámkoch.
Sulík teda narazil do steny pravdy tiež, pretože si odmieta uznať, že republika nie je len pre liberálov, ale pre všetkých.
Dokonca aj pre tých, o ktorých Sulík trepe, že sú hlúpi.
Dokonca pre tých prvorado.
Sulík však stenu pravdy nevidí a tiež sa rúti do pekla rovnako, ako Danko.

© Katalin Tara