Kto má oči vidí, ako všetko okolo nás pomaly kolabuje. Najskôr prišla pandémia a spolu s ňou, alebo lepšie povedané, pod jej zámienkou dopadli na nás totalitné obmedzenia v podobe pandemických opatrení. Pandémia totiž v skutočnosti vznikla len preto, aby takéto totalitné opatrenia mohli byť do spoločnosti aplikované. Aby sa úplne normálnym a legitímnym stalo donucovanie, šikanovanie, vydieranie, terorizovanie, segregácia a najrozličnejšie proti ústavné obmedzenia slobody.
Dosiahnutie takéhoto stavu spoločnosti bolo pravým cieľom pandémie a všetkých opatrení proti nej, čo si žiaľ mnohí erudovaní epidemiológovia vo svojej úzkoprsej profesijnej obmedzenosti neuvedomujú. A preto sa stávajú užitočnými nástrojmi, presvedčenými že konajú dobro, zatvárajúc oči pred totalitným terorom, šikanovaním, vydieraním, manipuláciou a neslobodou, spôsobenou zneužívaním pandemických opatrení. To v spoločnosti následne vyvoláva jej extrémnu polarizáciu. Vyvoláva to nevraživosť a nenávisť jedných voči druhým. Opätovná aktivácia všetkého tohto hnusu sa chystá a pripravuje opäť na jeseň.
Ale aby sme sa dovtedy nenudili, prišla vojna na Ukrajine a spolu s ňou drakonické sankcie proti Rusku. Boli prijímané ďalšie a ďalšie balíčky sankcií v snahe čo najviac poškodiť ruskú ekonomiku. Vodcovia Európskej únie a architekti protiruských sankcií však akosi zabudli zobrať na zreteľ prostú ľudovú múdrosť, upozorňujúcu na to, že kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
A tak Európska únia intenzívne kope jamu Rusku svojimi sankciami, ale do vykopanej jamy padá jej vlastné obyvateľstvo, ožobračované infláciou ako dôsledkom týchto sankcií. Rastú ceny ropy, plynu, elektriky, a tým pádom potravín a všetkého ostatného. Svet, aký sme poznali pred pandémiou doslova kolabuje, a ako kľúčová a zásadná otázka vyvstáva, prečo sme sa dostali do takejto situácie? Čo ju spôsobilo a čo ju vyvolalo?
To, čo sa v súčasnosti deje na zemi nezapríčinil nikto iný, iba my sami! Je to dôsledok všetkého nášho predchádzajúceho jednania, myslenia a hodnôt, za ktorými sme išli a v ktoré sme verili.
Keď mnohí znalí ľudia ešte pred pandémiou hovorili o nesprávnom hodnotovom smerovaní našej spoločnosti i celej civilizácie, ignorovalo sa to a nebralo sa to na zreteľ. Ale pretože sa to vytrvalo ignorovalo, prišlo nakoniec niečo, na základe čoho musíme pochopiť doterajšiu nesprávnosť nášho myslenia, nášho jednania a i našich hodnôt, ale už nie na základe slovných upozornení. Prišlo niečo, čo sa nás každého bytostne dotýka a my to musíme prežívať na vlastnej koži. Slová a upozornenia sme ignorovali, ale súčasné dianie už ignorovať nemožno. Musíme ho prežívať!
Musíme ho prežívať ako dôsledok nášho predchádzajúceho chybného jednania. Takto funguje tvrdá škola života. Ak si totiž niekto nechce dať povedať, narazí hlavou na múr a buď utrpí škodu, alebo sa zabije.
Ak chceme, aby sme zo zlej situácie, v ktorej sa dnes nachádzame, našli nejaké pozitívne východisko, nezostáva nám nič iné, ako poznať, prečo sme sa do takejto situácie dostali a zmeniť to. Ak to nezmeníme, bude sa všetko stále viac komplikovať a zamotávať, až to nakoniec môže dospieť k nejakému obrovskému nešťastiu.
V čom konkrétne sme teda chybovali až do takej miery, že to spôsobilo to, čo prežívame, a ak to nezmeníme, zlé a negatívne prežívanie sa bude stále stupňovať?
Súčasná neradostná a budúca ešte neradostnejšia situácia na zemi je výsledkom našej rozumovo materialistickej orientácie. Všetko, čo dnes ľudia robia je vymyslené a vykalkulované rozumom, s cieľom priniesť čo najväčší materiálny prospech a zisk. V tomto vnútornom hodnotovom naladení dnes žije celá civilizácia. A dnešné dianie je toho dôsledkom. Je toho katastrofálnym dôsledkom, s tendenciu stať sa ešte horším a smerovať až k tomu najhoršiemu.
Aby sme to zmenili, musíme zmeniť svoju nesprávnu, rozumovo materialistickú orientáciu. Z ľudí rozumu a matérie sa musia stať ľudia ducha. Ľudia duchovnej hodnotovej orientácie, postavenej na prvé miesto. Súčasné neradostné prežívanie nás totiž učí tomu, že snaha jedine o veci materiálne, snaha o peniaze, majetky, moc, alebo slávu je niečo podradné, čo prináša zlo a nešťastie. Ak sa chceme dopracovať k šťastiu a harmónii, musíme začať preferovať to, čo nie je podradné. To, čo je naozaj hodné ľudskej bytosti. A to sú jednoznačne hodnoty ducha!
Hodnotou ducha je princíp spravodlivosti a jeho dodržiavanie, stojace vyššie, ako peniaze, majetky, moc a sláva.
Hodnotou ducha je úcta a ohľaduplnosť k blížnemu, stojaca vyššie, ako peniaze, majetky, moc a sláva.
Hodnotou ducha je vnútorná čistota a ušľachtilosť, stojaca vyššie, ako peniaze, majetky, moc a sláva.
Hodnotou ducha je snaha o poznanie pravého zmyslu vlastného bytia a snaha o jeho naplňovanie.
Zmysel života spočíva v tom, že sme kedysi ako nevedomé duchovné deti vstúpili do hmotnosti, aby sme v nej ako v škole dozreli v duchovne zrelé osobnosti, plne rozvinuté vo všetkých cnostiach. A aby sme sa ako takto zrelé duchovné bytosti mohli vrátiť naspäť do ríše Ducha.
Zmyslom života je teda naše dosiahnutie opätovného návratu do kráľovstva nebeského. Kto sa o to neusiluje a snaží sa len o materiálne hodnoty, premrháva a premárňuje svoj súčasný pozemský život. A pretože dnes na zemi prebieha veľká očista, premárňuje i celé svoje bytie a speje k zatrateniu.
A jednou zo základných a elementárnych hodnôt ducha je láska a úcta k Pánovi. Mali by sme milovať Pána celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou tak, ako o tom hovoril Kristus. Mali by sme svoju lásku k nemu postaviť vysoko nad všetky ostatné hodnoty tak, ako nám to odporúča prvé prikázanie.
Ako sa ale má láska k Stvoriteľovi prejavovať v každodennom živote?
Tak, že ho budeme žiť Pánovi ku cti. Tak, že všetkými svojimi činmi, všetkou svojou prácou a každým svojim dychom budeme uctievať dobrotivého Stvoriteľa všetkého. Tak, že sa budeme snažiť prostredníctvom rozvíjania cností stať hodní svojho veľkého, čistého, spravodlivého, láskavého a dobrotivého Otca.
Jeho odrazom a obrazom sa máme stať. Potom sa stane náš život pravým uctievaním Stvoriteľa. Tak sa uzatvorí požehnaný kolobeh prúdenia lásky medzi nami a Stvoriteľom, v ktorom lásku, prúdiacu od Stvoriteľa, budeme Pánovi vracať naspäť prostredníctvom nášho čistého a spravodlivého života, nasmerovaného k Nemu.
Keby ľudia nášho sveta žili v takomto vnútornom naladení, so stopercentnou istotou by sme dnes neprežívali to, čo prežívame, a čo ešte budeme musieť prežívať.
Dnešné letné obdobie je obdobím relatívneho pokoja, v ktorom na nás nedoliehajú nijaké, slobodu výrazne obmedzujúce pandemické opatrenia. Je to však len oddychový čas a mal by byť využitý na to, aby sme sa už konečne výrazným, vyššie spomínaným spôsobom posunuli smerom k duchovnému vzostupu a ak duchovnému obrodeniu.
Ak ale tento darovaný čas relatívneho pokoja nebude správne využitý a bude iba opäť beznádejne premrhaný na veci druhoradé a nepodstatné, prídu, ba už sú nachystané ďalšie silné údery, ako nevyhnutné dôsledky našej duchovnej ľahostajnosti, aby nás zrazili na kolená, a aby sme sa v prežívaní enormnej negativity začali konečne prebúdzať zo svojej zhubnej, ľudskej bytosti nehodnej, duchovnej ľahostajnosti.
v spolupráci s https://smeromkzivotu.blogspot.com/
Leave A Comment
You must be logged in to post a comment.