Bič na pohanov

Vetšina z nás nechápe, prečo politici robia to čo robia. A nehovorim teraz len o osobnom obohacovaní sa. A nebudem sa tváriť, že ja teraz poznám odpoveď. Ale dám do placu myšlienku na zamyslenie. Niekde som čítal myšlienku, že: inak o biči filozofuje kôň a inak pohonič. Ja som sa zamyslel nie nad týmto zjavným, ale nad tým čo pre nás predstavuje samotný bič. Bič nieje policia ani armáda. To sú represívne zložky. Bič je to čo poháňa ludí v pred, určuje smer a tempo. Samozrejme spolu s uzdou a opratami. Ale čo to pre národ je? Je to viera, ale nie viera v lepšiu budúcnosť, ale náboženstvo, cirkev. To bol a pre mnohých stále je ich bič. Katolicka cirkev od svojho zrodu v 4. storočí určovala smer civilizácie. A samozrejme iné náboženstvá ho určovali vo svojich krajinách a dobách kde vládli. Každé takéto organizované náboženstvo samozrejme požaduje rozmach, obzvlášť ak sa jedná o monoteistické mesianistické náboženstvo, ktoré chce spasiť celý svet. Pochopiteľne svet je príliš hlúpy aby pochopil ich vznešený zámer a preto musí byť ku svojej spáse donútený násilím, pričom genocida je to najmenej čo môže každé jedno“to pravé“ náboženstvo svetu priniesť. Ale to som trošku odbočil. Tak nám tu v európe vládlo od konca prvého tisícročia kresťanstvo. Samozrejme nie priamo, ale skrze miestnych panovníkov, ktorý boli cirkvy úplne oddaný. V opačnom prípade boli svojej moci zbavený. To sa samozrejme mnohým nepáčilo a podľa toho ako boli silný vzdorovali moci cirkvi. Angličania si vytvorili vlastnú cirkev, východ mal vlastnú, a pokračovalo to schizmou a nakoniec prišlo osvietenstvo. Moc cirkvi bola zlomená. Bič ktorý určoval denný režim vetšiny populácie prestal udierať do chrbtov a už len tak vdialke bolo počuť jeho plieskanie. Bola to náhoda? Možno. V každóm prípade sa ale objavil nový bič. Tento nový bič sa plížil už niekoľko storočí, tu a tam švihol pár vybraných chrbtov, ale vždy vskryte aby to nebolo moc nápadné. A v skryte pôsobí aj dnes. Hoci je nám všetkým na očiach. Ako sa hovorí: pre stromy nevidno les. Tento nový bič samozrejme nieje nič nové. Poznali ho už v staróm egypte ale teraz mal nového pána. Ano hovorím tu o mamone, a o židoch, ktorý zaviedli novodobé finančníctvo. Nové banky, pôžičky, úvery, burzy, obligacie, atd…. to všetko je dnes ovláda svet. Naši politici, oligarchovia a aj cirkev sa podriadili tomuto novému biču a jeho pánovi.

Ak sa pýtame prečo robí tenktorý politik to čo robí. Spýtajte sa prečo ten vydrezírovaný pes robí to čo robí. Bič čo vycvičil toho psa je bičom čo vycvičil toho politika. A nielen jeho, všetci sme drezúrovaní tým bičom denno denne. Je pochopiteľné, že tento bič nemá rovnaký účinok na všetkých, ale na vetšinu ano. Tak ako bol pred storočiami kostol zdrojom indokrinácie obyvateľstva, neskôr sa ním stala škola a dnes sú to media. Všetky tieto inštitúcie patrili vždy do pôsobnosti držiteľa biču.

Kedysi na začiatku sme boli tlupovití primáti. Tisícročia “bičovania“ z nás urobili stádovité prežúvavce. Teda z vetšiny znás.