Zárobok v BRD

Ja som z Piešťan, ale polovica rodine pochádza z okolia Drážďan. Vidím seba ako na pol slovák, na pol sas. Môj otec pracuje v Siemense a zarába 7000 EUR brutto mesačne. Ja som pracoval v roku 2013 v DHL cez tzv. „Zeitarbeit“, čo sú tu rozšírené agentúry, keďže DHL nezamesnáva priamo, ale len cez agentúry. Táto agentúra dostane od DHL 27,50 EUR na hodinu na osobu a mne vyplatila z toho Tariflohn 7,50 EUR brutto za hodinu a ešte mi z toho strhli protiprávne aj 40 EUR za topánky, ale súdte sa s nimi. Čiže sa môj plat v čistom, čiže netto pohyboval okolo 520 EUR, keď sa robilo cez soboty, tak sa mi to navýšilo až na okolo 700 EUR. Slovák by dostal viac, keďže by mu platila slovenská zdravotná poistka a neodvádzal by tak vysoké odvody. Môj kolega z ázie dostal vyplatené 1000 EUR mesačne, lebo nebol občan EÚ a preto dostal skoro všetko ako brutto, tak netto.

Dôvod, prečo som sa rozhodol tieto fakty spomenúť je, že sa strhla v Infovojne diskusia o tom, že kto má aký plat. Moja nevlastná sestra robí v ČNB a keď by každý čech mal taký plat ako ona, tak by sme tam boli nasáčkovaní všetci. Nuž ale tu v Norimbergu sú ľudia, ktorí sú na tom ešte oveľa horšie. Ja som tomu nepripisoval nejakú veľkú podstatu, tak som si to nefotil, ale ak by niekdo bol v Nemecku a mal tú možnosť, robiť fotky, ja sa tiež zaväzujem, že začnem nejaké robiť, aj keď je teraz rok 2017 komplikovaný tým, že by mal začal platiť zákon o minimálnej mzde bez výnimiek. Čiže už budú len tie výnimky platiť, ktoré sú definované priamo v zákone. Fotiť treba teda, keď niekdo pôjde do REWE (alebo KFC, rozne male obchody atd.) nad kassou, tam kde majú cigarety sú väčšinou papiere nalepené o príjmaní kasíriek. Keď som ja taký papier naposledy videl, bola tam rovno napísaná aj suma, že to je na „450 EUR basis“. Čiže 450 EUR na mesiac. 450 EUR preto, lebo do 450 EUR mesačne sa v nemecku neplatia odvody. Ak zarábaš nad 450 EUR mesačne v BRD, musíš platiť 18% odvody a potom je hranica nad 18 000 EUR ročne na ca 25% a nad 50 K EUR ročne vyššie je to 41%. Irrtümer vorbehalten. Ale keď som tu kde tu o cent mimo, lebo moje dáta v hlave sú staršie, spravte si tú domácu úlohu a vyhľadajte si to sami, ja to potom tu opravím.

Podstata veci je tá, že zamesnávatelia neradi odvádzajú resp platia platy. Preto sa robí na Slovensku, ano, aj v Piešťanoch, na minimálnu mzdu s tým, že 200 EUR ide do obálky. V Piešťanoch ale ani toto nestačí a ľudia si buď pomáhajú finančne medzi sebou navzájom v rodine, alebo tí, ktorí už žiadnu nemajú sa potom pomaly zadlžujú podobne ako v USA. Keď im nestačí plat, tak maxujú kreditky do bezvedomia. A keď potom príde exekútor tak skočia pod vlak. V BRD to nevyzerá lepšie. 50% domácností je pod úrovňou exekuciovateľnosti. Čiže keď príde k nim exekútor, tak si môže pozreť byt, vypiť kávu a ísť preč, lebo im zákonne nemá čo zobrať. A táto masa je have-not’s je neusále väčšia, lebo zamesnávatelia sú čím ďalej tým nenásitnejší, čo je aj dôvod prečo si sem nasáčkovali migrantov, lebo si nemeckí industriáli mysleli, že to budú noví otroci. Našťastie toto nefunguje, ale zrovna to naše Sasko bola prvá krajina v BRD, ktorá povolila reguláciu povoľovania práce pre azylantov, pre údajne dobrý stav na trhu práce. Čiže ako keby neexistovala konkurencia medzi azylantami a nezamesnanými v sasku samotnom. Keď som to počul, som si myslel, že som počul zle. Ale potom sa mi to v hlave rozležalo a uvedomil som si, že oni aj tak na nič nebudú a celé toto bu-bu-bu len je od toho, aby tým plašili lokálne obyvateľstvo aby mali ešte väčší strach o zamesnanie a pracovali za ešte nižšie platy.

Keď som chodil do školy v Bocholte, v NRW, tak tam nám už za vlády Schrödera hovorili, že nemeckého pracovníka treba priviesť na 2,50 EUR na hodinu, aby nemecká industria mohla konkurovať zamesnávateľom z Poľska. Tomu sa hovorí „konkurencieschopnosť“. Toto je dôvod, prečo ste vy slováci v hlavách politikov ťuťmáci a pri diskusiách v NR SR počujete od svojich volených zástupcov, že oni už 20 rokov sú si vedomí, že tento race-to-the-bottom už dávno beží a otázka je, že kto nakoniec ostane stáť. Medzičasom ale prišla kríza a tomu si teraz nemci môžu vďačiť minimálnej mzde 8,50 EUR. Čiže nie Merkelová, ale Gréci, ich austeritou a ich výpadkom konzumu, môžu nemci vďačiť, lebo industria nemá komu predávať bordel, ktorý vyprodukuje. A teraz, keď vyhral Trump, ktorému nemecká industria nevie prísť na meno, americké voľby, môžu sa nemci voziť vo svojich autách v kruhu, ako hovorí náš najlepší ekonóm Heiner Flassbeck. Bohužiaľ v Sasku ešte nemáme nejaký ekvivalent Ruda Vaského, ktorý by vlastizradcom ako Tillich naháňal strach.

V Infovojne Huďo povedal, že nemci si tých svojich ľudí dostávajú, kupujú cez vyššie dôchodky, ktoré tiež nie sú až také vysoké ak človek má prerušený pracovný životopis a nemá partnera/partnerku, za ktorého/ktorú by bral 100% vdovské a nie len 30% ako na Slovensku. Nuž, tí ktorí to nemajú, tích dôchodcov človek môže vidieť hrabať sa v kontajneroch po zálohovaných flašiach. A ani toľko by nebolo, keď by po rozkrádaní v 90tych rokoch po kauze Treuhand, kde sa rozkrádal majetok DDR medzi novozbohatlíkov neposadili dnešného ministra financií Schäubleho na vozík. Veru, ak by na Slovensku bol toho ekvivalent, nebol by Kaliňák tak sabaistý vo vyjadreniach o tom, že na Slovensku žiadna korupcia neexistuje. Na druhej strane, keď pozerám ZDF, mám čím ďalej tým viac pocit, že o tento strach tu zas prišli. Keď to teda rachne, tak asi poriadne. Ako príklad nazvem len Berlínske letisko BER, kde sa s plnou vážnosťou chceli baviť o tom, že im nefunguje nejaké odsávanie dymu a to mal byť jediný problém pri tomto hrobe miliard EUR z daní. To bol podobný výsmech voličovi do tváre, ako tu Kaliňák. „Kde aká korupcia?“

Nemecko je väčšia krajina, má väčšie HDP a tým pádom sa v Nemecku aj nominálne, čiže suma v EUR, viac ukradne. Samozrejme, na Slovensku sa ukradne zas viac relatívne, lebo pokiaľ nie je až tak z čoho kradnúť, lebo už všetko predali, to čo ešte je, to rozkradnú na 100%, ako tie notoricky známe eurofondy.

Nízke mzdy sú konsekvenciou tlaku vlády, hlavne po zavedení Harz4 a jeho ekvivalentu na slovensku nazývaného zákon o pomoci v hmotnej núdzi, a teda Agende2010, na mzdy. Čiže osekaním sociálnych dávok, vyťahovania cigánskej, migrantskej a roôznej inej karty sa vládam od Schrödera cez Blaira až po Dzurindu, viď film „I, Daniel Blake“ podarilo dostať mzdy na najnižšie úrovne, a sektor tzv minijobov, čiže prác s extrémne nízkym platovým „ohodnotením“ navliecť na veľkú časť obyvateľstva. V USA z tohoto obviňujú teraz Trumpa, že tie jeho jobs nebudú až tak dobre platené, ale zas „zabúdajú“, že tento trend v USA naštartoval práve Obama, ktorý po ratovaní bánk ratoval aj automobilnú industriu tým, že vytvoril obrovský sektor zamesnaní, ktoré platia tak málo, že z nich človek nevyžije. Samozrejme, existovalo to už za Busha, ale teraz je to mainstream. Trend konkurencieschopnosti ale pochádza z nemecka. Konkrétne od Gustava Hartza, ktorý napísal v roku 1928 knihu Irrwege der deutschen Sozialpolitik und der Weg zur sozialen Freiheit. Ak by náhodou mal ísť Sulík okolo Piešťan, požičiam mu tú knihu na prečítanie, ak ju už nepozná. Ak ju pozná, tak potom je to nemorálny človek. Analýzu človek najde v knihe Hartz4 und die Folgen od Chrstopha Butterwegge z roku 2015 v Juvente. Samozrejme predpovedané to bolo už Karlom Marxom v Kapitali obdržateľné od Penguin Books UK.

Kapitalizmus je len legalizácia ekonomickej trestnej činnosti, ak nie je zamesnávateľ a zamesnanec v pozícii rovnováhy. A túto rovnováhu narušili práve politici extrémnym tlakom, legislatívnymi úpravami, na to, aby zamsnanec musel prijať hociakú prácu, hlavne pri nedostatku pracovných príležitostí, lebo inak mu horzí odobranie sociálnych dávok a tým pádom pomalá smrť. Jediné východisko z tejto dilemy je bezpodmienečný príjem, alebo iná forma ekonomického zriadenia. Ja sa ale prikláňam k analýze od Richarda Davida Prechta, ktorý sa označil za skeptika voči bezpodmienečnému príjmu, ale zároveň vyjadril presvedčenie, že bezpodmienečný príjem bude zavedený nie fundamentalistickými ľavičiarmi, ale pravičiarmi, neoliberálmi, ktorí sa budú takýmto spôsobom snažiť zachovať svoje pozície a pozície svojich chlebodarcov v industrii. Logicky, keďže industriáli potrebujú odber.

Slováci majú v tomto celom divadle pozíciu užitočného idiota, ak nie kreténa, ktorí sa vytešuje nad tým, že aké majú na západe vysoké platy a chodí tam robiť, podkopávať svojimi nižšími platmi ich platy a doťahovaním investorov zo západu na Slovensko rôznymi daňovými prázdninami a inými úľavami, na ktoré si už títo nenažraný investori zvykli, a pri tom celom ešte k tomu sníva o tom, že raz budú aj u nás také platy aké boli kedysi v západnom Nemecku. Takú úroveň zaslepenosti a manipulácie dosiahnuť, na to človek potrebuje nie len silné propagandistické médiá, ktoré vymývajú mozgy, ale aj masu tupcov, ktorí sú takej hlúposti ešte aj v stave uveriť.

Odkazy: