ŠTB Benčík – Stupňovanie scripted reality show na Slovensku

Všetci poznáme tie tzv “scripted reality” show/relácie, ktoré bežia snáď na všetkých európskych kanáloch, ktoré zastupujú staré talkshowy z 90tych rokov. V 90tych rokoch tieto talkshowy mali za účel dostať “jednoduchých ľudí do televízie a potom sa na ich postihnutých názoroch zabávať.

Na Slovensku tiež bežali “zábavy” typu “Farmy” neskôr, keďže v tom čase ešte slovenské médiá neboli až tak západne orientované, až na niektoré výnimky ako “Hviezdička” na STV a podobne.

Dobiehanie sme potom na Slovensku videli v podobe “Súdnej sieni” a podobných relácii, ktoré sú scripted reality, čiže hrané epizódy, pričom väčšina “jednoduchých” divákov je uvedená, a toto si producenti uvedomujú, do viery, že sa jedná o skutočné príbehy. Podobné relácie bežali v Nemecku už v 90tych rokoch, v podobe “Richterin Barbara Salesch“ a podobné.

Čo má toto celé spoločné s ŠTB Benčíkom? Spôsob.

Tie talkshowy boli jednoduché. Vyhľadám si pár nezamesnaných idiotov, o ktorých už dopredu viem, resp môžem očakávať, že vyprodukujú len somariny a budú robiť v relácii bordel, následne ich ukecám k tomu, aby došli, že ich berem vážne a možno im ponúknem peniaze a to je pre nich potom už návrh, ktorý nemôžu odmietnuť, hlavne preto, lebo si pri tom neuvedomujú, že v skutočnosti idú robiť zo seba pajácov za profit iných a to, čo dostanú od produkcie, je len malé percento profitu, ktorý tieto televízie zarobia, vysielaním týchto hlúpostí von, lebo to dokáže prilákať milionové publiká a budú okolo toho bordelu, ktorí títo ľudia tam vyprodukujú za gážu možno 100 EUR zarobiť milionové sumy na reklamách, keď to budú 10x prerušovať a stále ľudí naťahovať až do konca relácie. Na Slovensku to možno nie su milionové sumy, ale možno len stotisícové, čo takýto dement dokáže televízii zarobiť, lebo má menšie publikum, ale motivácia a princíp sú tie isté.

Istý čas toto bolo už málo a tak producentov napadlo, že by bolo lepšie teraz prilákať ľudí k televízorom tak, že si nebudeme ťahať do televízie (užitočných) idiotov, ktorí u nás budú robiť bordel, lebo to už je okukané, ale budeme si robiť prdel z týchto blbcov, ktorí sa vyžívajú radi v tom, že sledujú rovnakých blbcov, ako sa zhovaďujú pred kamerou, priamo.

Možno v tomto mali aj sprvoti málo morálnych zábran, keďže producenti v televíziách presne vedeli, že ten odpad, ktorý vysielajú, je sledovaný rovnakým typom človeka, ako sú tí, ktorí sa pred kamerou zhovaďovali, čiže si producenti možno mysleli, že by to bolo len spravodlivé im dať to, čo chcú.

A tak sme vytvorili scripted reality, v ktorých ukazujeme policajné zásahy, ktoré vyzerajú seriózne, dokonca tak seriózne, že aj z Infovojny si budú mysleť, že sú reálne, a pritom sme to dopredu všetko dohodli a „naskriptovali“ čo kto povie a kedy začne kto robiť bordel. A potom to budeme vysielať ako keby sa to stalo úplnou náhodou. Príklad z Nemecka (z RTL) je aj na Slovensku na Markíze vysielaná „Pestúnka“. Alebo už spomínaná „Súdna sieň“ na JOJ.

Benčík je v poradí tretia iterácia tohoto princípu. A z hľadiska ROI je to absolútna bomba.

Treba sa teda vrátiť k mysleniu producentov z médií, ktorí častokrát pracovali aj v iných firmách, kde sa snažia znížiť výrobné náklady tým, že odracionalizujú nepotrebné výrobné kroky. V prvej iterácii sme nepotrebovali naháňať reálne príklady, ale jednoducho sme pozvali asociálov a získali sme zábavu, ktorú ľudia chceli vidieť. V druhej iterácii sme už ani ten personál nepotrebovali naháňať, keďže väčšina xichtov, hlavne teda sudkyne, právnikov, miestnosti, komparzu, a iného „spotrebného materiálu“ zostáva tá istá, bez obmeny počas všetkých dielov. Jediné čo teda bolo treba obmieňať sú xichty vystupujúcich na zastúpenie, aby bolo jasné, že teda sa jedná o rozlyčné prípady a nie tie isté, ale už masívne zredukovalo počet osôb a iných nákladov na vyprodukovanie jednej epizódy takejto relácie. Tu je teraz otázka, ako zraziť aj tento posledný náklad.

Nuž, je možnosť.

Ľudia na sociálnych médiách vyprodukujú kvantá nezmyslov a lacnej zábavy. Dobrý príklad je napr Twitch, ktorý dáva možnosť sa samého seba vysielať a naberať na svoju hlúposť divákov a niektorým slovenským nervákom napríklad zabezpečuje aj dobré živobytie. Stačí si kúpiť konzolu, HDMI grabber, webkameru, a potom hrať „lajbavo“, rozčulovať sa príšerne, keď sa nedarí, a hneď má človek rádovo 10 000 divákov. To je viac ako Infovojna, Slobodný Vysielač a TakžeTak májú odberateľov hociakej epizódy dohromady.

Problém ale tu je, že títo ľudia sa prezentujú sami a keď na tom niekto zarobí, tak Twitch, a nie naše mainstreamové médiá. Takisto keď by tieto nezmysly hádzali von a rozčulovali by sa nad tým, tiež by si pripadali skôr trapne, keďže si ich každý môže pozreť priamo a nepotrebuje na nich žiadne noviny. A každý deň písať o tom články, čo za hovädo sa zas rozčulovalo pri novom PS4 titule, by bola nuda, a nikto by to nečítal.

Čo ale pracuje v prospech týchto médií, je tento ľudí morálny voyerizmus, že sa potrebujú rozčulovať nad iných blbosťou. Drvivá väčšina takýchto nadchnuteľných osôb je sama asociálna a potrebujú niekoho, na koho sa aj oni môžu pozerať z vysoka.

Chudák, ktorý robí na linke od nevidím do nevidím a zarába 500 EUR a z výplaty do výplaty, z ruky do huby a musí sa nechať v robote buzerovať šéfom, decká mu skáču po hlave a žena jebe s poštárom, taký človek potrebuje niekoho, nad kým sa môže morálne rozhorčovať.

ŠTB Benčík dáva túto zábavu.

Tí skrachovaní jedinci, ktorí už od života nič dobré neočakávajú, lebo kôli ich hlasom bolo rozkradnuté všetko, čo ešte v tejto krajine fungovalo a nevedia si to priznať, potrebujú tento druh zábavy.

Ešte viac ako títo ľudia potrebujú tento druh zábavy a zmysla života ľudia, ktorí si od malička mysleli, že vďaka neoliberalizmu budú všetci manageri a internacionálne uznávané osobnosti, ktoré budú prednášať na európskych univerzitách, ktorí sa zbadali na trhu práce s ponukami minimálnej mzdy a 200 EUR do obálky, prípadne 60 EUR dávkou v „hmotnej núdzi“.

Čo takíto ešte-ne-intelektuáli potrebujú, je nejaké uznanie od kolektívu „inteligentných ľudí“, ku ktorým sa pripisujú. Alebo dokonca od „elity“, ktorej súčasťou si myslia, že sú.

ŠTB Benčík predáva práve toto.

ŠTB Benčík predáva pocit uznania. Pocit toho, že „ty si jeden z nás a preto si ty jeden z tých normálnych“. Výsledok tohoto je ten, že aj oni sa potom môžu morálne povzdvyhnúť nad ostatných a môžu si zanadávať na spôsob ako nasledovný citát, ktorý to snáď dostal najlepšie zhrnuté do uzavretého celku:

„Verejne publikovať názory úbohých primitívnych kotlebovskych hlupákov, za ktoré sa aj oni sami následne hanbia, spoločnosť musí vedieť, čo za hnusný ľudský odpad tu medzi nami žije, všetkým slušným ľuďom na výstrahu, aby vedeli, aký je výsledok, keď fatálne zlyhá domáca výchova a vzdelávanie. Výsledok je primitívny agresívny nasilnicky kkt voliaci LSNS“.

Pre autora tohoto ale aj autorov podobných komentárov, ktorých je okolo Benčíka požehnane, mám iba analógiu s tymi divákmi „Súdnej siene“, alebo latinsko-amerických telenoviel, hlavne „babiek demokratiek“, ktorí sa dokážu seriózne baviť o veci, ako keby sa jednalo o realitu, nadávať na nejakého herca z istej strany a dúfať v rozuzlenie v prospech obľúbenej postavy, napr „Manuely“ hranou herečkou menom Grecia Colmenares, ktorá súčasne hrala aj „Izabelu“.

Zaujímavé, že práve títo ľudia oslovujú domácu výchovu a vzdelávanie. To ukazuje opovrhujúcu mienku o ľudoch a trik kapitalizmu, že si každý myslí, že drancovať spoluobčana je správne, lebo sa jedná o hovädo, o nevzdelaného a primitívneho idiota, ktorému netreba dať nič, len 60 EUR aby neskapal a minimálnu mzdu najlepšie zrušiť, keďže si ju takíto ľudia nezaslúžia, ale daňové úľavy pre bohatých, lebo každý z nich sa cíti byť v najblyžšej budúcnosti práve tým, s jachtami, vilami a drahými autami.

Je až šokujúce, ako si v kapitalizme všetci myslia, že všetci naraz vyhrajú v lotte. A že na nich budú robiť všetci ostatní. Lenže problém je, že kto majú byť títo ostatní?

Tam je problém kapitalizmu. Nemôžu byť všetci tí úspešný a nejaký anonymný ostatní na nich robiť. To nefunguje tak. A tí, ktorí sa zabávajú nad hlúposťou druhých, sa zabávajú na hlúposti seba, že takúto formu zábavy potrebujú a iba im to nastavuje zrkadlo. Presne tak, ako by sa bavili tí, ktorí boli v talkshowoch na tích, čo sa bavili predtým na nich, keď by zas títo diváci prišli do talkshow baviť sa o svojich problémoch a názoroch. A možno sa to aj pár krát stalo.

Moja analýza je teda súčasne aj istou formou obrany ŠTB Benčíka, že keď by to nerobil on, niekto by sa našiel. Zároveň hovorím, že tí, ktorí kritizujú Kotlebu za to, že nie je „demokrat“, sa cvičia v konformizme a hľadajú univerzálne pravdy, ktorých sa môžu držať, hlavne to, koho nenávidieť a koho mať rád. Preto sú títo ľudia nazývaný havloidmi a pravdoláskarmi, lebo to je ich fucich. A ich správanie je rovnako ako anglických futbalových fanúšikov nezávislé od kategórií ako je správne a nesprávne, alebo morálne a nemorálne.

Ostatne podobné môžeme odpozorovať na správaní asociálov v talkshowoch. Tí si vždy bazírovali na svojej pravde. Všetci sa bavili na tom, aké je to nezmyselné a sprosté. A pointa je v tom, že tak konali všetky strany. Tým pádom sa aj všetky strany sami zhovaďovali a zosmiešňovali. Divák teda dostal už zábavu hotovú, pričom si neuvedomoval, že jeho bavenie sa na tomto celom je rovnaká úroveň ako ich robiac si srandu zo seba navzájom.

DennikN touto zábavou láka traffic z oboch strán. A to s extrémne nízkymi nákladmi. Moja konšpiračná teória je teda ROI, alias follow the money.