Smrť Boha aj človeka

Veľa ludi sa dnes chvastá, že čítali Nietzscheho knihy, lebo je to moderné, a znie to veľmi intelektuálsky, dokonca je to sexy. Mnohokrát však to “čítanie” znamená len toľko, že “intelektuál” má na viditeľnom mieste v knižnici nejakú knihu od Nietzscheho, len aby ohúril svoju manželku a prípadných hostí. Asi ju nikdy ani neotvoril.
Nanajvýš možno dva razy, ale hneď aj zatvoril, lebo buď ničomu nerozumel, alebo sa toľkého rúhačstva ešte aj zľakol. Alebo sa mu pri pohľade do takej hĺbky zakrútila hlava.

Mnohý dnes síce vie citovať Nietzscheho najznámejší výrok o smrti Boha, ale len málokto vie, prečo Boh zomrel.
Zomrel na dobrotu a súcit, a vraj aj človek zomrie na takú chorobu. Podľa Nietzscheho. Musel naozaj byť géniom a hrdinským bojovníkom, keď na takúto vec prišiel a ešte sa aj odvážil také kacírstvo verejne hlásať.
Najrozšírenejšie náboženstvo dnešného Západu je politická korektnosť. Je to naozaj náboženstvo, lebo vykazuje všetky atribúty náboženstva, vrátane kňazstva, misionárov,kultu, liturgie, doktríny, dogmy, dokonca rituálu.
(Pravidelným verejným rituálom politickej korektnosti na Slovensku je “Pohoda”. To som uviedol len ako príklad, lebo viem, že by mi povedali, že politická korektnosť nemá žiadne rituály, že len žvastam. Každý pritom vie, že ja také veci nikdy nerobím, že to, čo tvrdím, môžem vždy aj dokázať.)
Politická korektnosť sá dá do úprimnej ľudskej reči preložiť aj ako dobrota a súcit – voči utláčaných menšinám, ženám alebo černochom. Samozrejme dobrota a súcit financované niekym iným ako sú apoštoli, veľkňazi a misionári náboženstva politickej korektnosti. Už preto, že takí žijú v pohode, ktorá už zo svojej podstaty žiadnu životnú energiu neprodukuje, len spotrebováva. Rovnako, ako všetky druhy parazitov.

Deväťdesiatdeväť percent nositeľov Nobelovej ceny za vedu a deväťdesiatdeväť percent autorov patentov sú nečernošskí muži. Z vlastného pozorovania a skúsenosti pridávam, že aj deväťdesiatdeväť percent konštruktérov a projektantov sú nečernošskí muži. Konstrukterstvo, na rozdiel od sociológie, novinárstva, alebo politológie, je taká činnosť, kde prázdne žvástanie a nezáväzné nezodpovedné mlátenie prázdnej slamy nemá miesto. Pritom všetko, čo moderný civilizovaný človek dnes vidí okolo seba, vytvorili belošskí vedci, muži-konštruktéri. Áno, aj obrazovku, na ktorú sa práve dívaš.
Z približne dvesto politických strán, ktoré boli kedykoľvek na Slovensku založené, VŠETKY vzišli z iniciatívy mužov. Ženy a Rómovia sa vždy len pripojili. Po pripojení hneď začali žvástať o diskriminácii a spravodlivom alikvotnom zastúpení. Ešte pred zastúpením však, “spravodlivé” odmeňovanie. V mene dobra a súcitu.

Kňazi nového náboženstva “dobroty a súcitu” podchvíľou vyrukujú s argumentami, ktoré vraj zistili ich objektívnymi vedeckými metódami. Zistili, že dobrí, kultivovaní a inteligentní ľudia z miest vyznávajú ich náboženstvo, a zaostalá chamraď z vidieka sú novodobí pohania, renegáti, kacíri a reakcionári.
Nuž, aj ja mám svoje vedecké metódy. Vidiecke tentokrát.

Zistil som, že deväťdesiatdeväť percent ľudí, ktorí si na Slovensku kupujú a čítajú knihy o filozofii, vede a dejinách sú nerómski muži nad štyridsať rokov.
Vydedukoval som z toho, že ženy, Rómovia a mladá generácia zo svojej prirodzenosti jednoducho nemajú o takéto témy záujem a primerane k takému by mali mať aj právo o takýchto veciach hovoriť. Aby bol poriadok.

Ak má niekto iné zistenia, rád sa s nimi oboznámim, lebo som otvorenej mysle aj keď, z hľadiska nového náboženstva, absolútny ateista.

Nové náboženstvo v záujme “dobra a súcitu” hlása dogmu o rovnosti, chce prevrátiť prirodzený poriadok a prirodzenú hierarchiu vzťahov a hodnôt. Hlavne však upáliť všetkých “ateistov”.
Ako však povedal Nietzsche, na dobro a súcit zahynul Boh, a zahynie aj človek.

Keby som hneď na začiatku bol prehlásil, že pokladám politickú korektnosť za satanské náboženstvo, ktoré chce spôsobiť najskôr zotročenie a potom aj smrť človečenstva, nikto by netušil, prečo takú vec tvrdím. Takto však aspoň niekto pochopí.