Proti diskriminácii

Podľa toho, čo vidím okolo seba, čo hovoria politici, píšu médiá, nad čím vyplakávajú ombudsmani, ombudswomanky a politológovia, najväčší problém na svete je nejaká diskriminácia. Na takejto veci fičí osemdesiat percent “zamestnancov” mimovládok. Niekedy sa mi zdá, že je to najrýchlejšie sa rozrastajúce hospodárske odvetvie.
Naozaj je mi ľúto, keď niekoho diskriminujú pre jeho rasu, náboženstvo, sexuálnu orientáciu alebo pohlavie. Dokonca taká diskriminácia vraj ohrozuje aj organizáciu takých svetových udalostí, ako sú majstrovstvá sveta vo futbale.
Čo sa len BBC a CNN navyplakávali o Rusku!! Som myslel, že tam dôjde k masovému   vraždeniu homo LGBTI.
Pretože mňa ešte nikto nikdy nediskriminoval, možno by niekto ocenil radu, ako sa diskriminácii vyhnúť.
Napríklad diskriminácia z dôvodov rasy. Hoci patrím k rasovej skupine, ktorá je v dnešnom svete na ústupe – čím ďalej, tým sa moja rasa podieľa na celkovej svetovej populácii menším percentom, pokiaľ sa to len trochu dá, snažím sa vyhýbať oblastiam, ktoré obývajú iné rasy. Môžem ich príležitostne navštíviť, ale vždy len na krátku dobu, vždy s príslušnými dokladmi, legálne na platné vízum.Keď som už tam, dodržujem miestne pravidlá a zákony. Nikdy som v žiadnej krajine nezapaľoval autá, nerozbíjal výklady, nezakladal mimovládky, a už vôbec som neobchytkával miestne dievčence ani staršie ženy.
Vypadnem odtiaľ akonáhle dôvody mojej návštevy prišli k svojmu koncu. Hľadať si job v Tanzánii alebo v Izraeli by ma nikdy nenapadlo, lebo rešpektujem, že tieto krajiny patria iným etnikám, čo je mnohokrát zakotvené v ich ústave.

Z dôvodov náboženstva ma tiež nikto nikdy neprenasledoval. Za náboženské prenasledovanie dokonca nepokladám ani to, čo podľa rôznych mýtov vraj robili komunisti. Ľudia dodnes vyplakávajú, ako oni pre náboženstvo trpeli za Husáka. Áno, bolo zopár ľudí, ktorí sa z vypočítavosti vopchali do komunistickej strany, klamali, že sú ateisti, dokonca ateizmus vyučovali na školách, a zároveň tajne náboženkovali, lebo jeden nikdy nevie, čo bude, keď sa pominieme. Pre istotu si človek nechá dvierka otvorené. Keď im na takú vec prišli, sťažovali sa, že sú prenasledovaní. Ruku na srdce, náboženstvo znamená byť dobrý a čestný. Kto komu kedy bránil byť čestným a dobrým, koho za takú vec diskriminovali? Že vraj im bránili “chodiť do kostola”. Nikdy som takú vec na vlastné oči nevidel. Skôr si myslím, že ľudia také veci hovoria len preto, aby skryli svoju úbohú zbabelosť. Aj dnes, neočakávali by ste celkom inú situáciu v štáte, ktorého osemdesiat percent občanov sú vraj kresťania? Ako môže dvadsaťpercentná menšina terorizovať zlodejinou a korupciou takú obrovskú masu vrúcnych kresťanov, ktorí prešli ohňom komunistického teroru? Dá sa predpokladať, že osem z desiatich politikov a štátnych zamestnancov sú kresťania. Ako je potom možné, že je tu taký neslýchaný bordel a zlodejina?
Ak vás za vaše náboženstvo prenasledujú alebo diskriminujú, potichu ho naďalej vyznávajte (buďte dobrí, čestní a ušľachtilí), nikomu o tom nehovorte, a žite si svoj život. Diskriminácia pominie. Ja som nikdy nikomu nepovedal, aké je moje náboženské presvedčenie, a asi práve preto som na takom základe nikdy nebol diskriminovaný.

Rovnako, o mojej sexuálnej orientácii vie len moja manželka, a nikto ma nikdy nediskriminoval.  Možno preto, že som nechodil po uliciach, a nechválil som sa svojimi preferenciami.

Ešte je tu jedna mimoriadne citlivá oblasť diskriminácie. Vraj ženám neplatia za rovnakú prácu rovnaké peniaze.
Pozrite sa okolo seba. Všetko čo teraz vidíte, vytvorili konštruktéri, remeselníci a architekti. Dobre platení, musím povedať. Koľkokrát v živote ste videli alebo len počuli o konštruktérke alebo vodoinštalatérke? Pamätajte, že človek pracujúci v konštruktérskej kancelárii, a konštruktér, nie je to isté, a preto nemôžu mať rovnaké platové ohodnotenie. Telefonovať a vypĺňať formuláre je jedna vec, a tvorivo pracovať a vyvíjať nové veci je niečo celom iné.
Ozaj, koľko percent zamestnancov mimovládok sú ženy? Neviem, ako sa tam zarába, či je tam nejaká diskriminácia.