Pragmatická vízia – Slovensko 2020

Minulú stredu som sa vrátil z dvadsaťdňovej cesty do Číny, kde ma sprevádzali moji dávni čínski priatelia. Čínu a Číňanov mám veľmi rád, sympatizujem s nimi, obdivujem ich kultúru a minulosť, je mi blízka ich mentalita a filozofia života. Vždy sa medzi nimi dobre cítim; asi preto, lebo naše sympatie sú vzájomné a dlhodobé. Až natoľko je mi Čína blízka, že som sa ako samouk naučil variť niektoré tradičné jedlá ich kuchyne.

Ale, to je len tak mimochodom, aby to, čo uvediem ďalej malo nejaké pozadie.

Dosť na tom, mal som tam veľa zaujímavých zážitkov, a stretol som mnohých mimoriadnych ludí. Nechcem čitateľa otravovať vecami, ktoré sa udiali počas mojej návštevy v Číne, a ktoré sú čiste môjho osobného charakteru, a rešpektujem, že také veci málokoho môžu vôbec interesovať, ale je jedna vec, o ktorej si myslím, že bude mnohých zaujímať.

Moji priatelia pre mňa pripravili stretnutie v štátnom inštitúte pre vývoj umelej inteligencie, kde majú, podľa ich tvrdenia, najvýkonnejší civilný superpočîtač na svete.

Nechcem, a ani nemôžem udať miesto, osoby, ani iné detaily o tejto udalosti, pretože som v tomto smere viazaný mlčanlivosťou.

S vecami, ktoré nie sú podľa našej vzájomnej dohody predmetom záväzku o utajení alebo o mlčanlivosti, vás teraz oboznámim. Nakoľko pre mňa išlo o mimoriadne silný zážitok, verím, že som si dokázal zapamätať oveľa viac deatailov, ako je to v každodennom živote možné, bežné, a nakoniec aj potrebné.

Vstúpil som do miestnosti, ktorá vôbec nepripomínala tie sterilné a neosobné technické prostredia, ktoré by sme v takejto situácii očakávali. Miestnosť s vysokým stropom, drevené piliere, steny ozdobené jadidovými reliéfmi a obrazmi čínskej klasiky dynastií dávnej minulosti – príjemné teplo, jemný sivomodrý opar, vôňa spáleného santalového dreva, a v pozadí tichá hudba tradičných čínskych nástrojov. Uprostred miestnosti drevené kreslo v tvare dvoch mýtických jednorožcov – kirinov.

Ja som po vstupe nič nepovedal, lebo, však, očividne ani nebolo komu.

Prvé, čo som počul, bolo toto:

– Vítaj Grigoriy, a posaď sa. (Po slovensky.)

(To bolo naozaj silné, a posadiť sa, to bolo v mojej situácii to, čo som si najviac želal, lebo, pravdupovediac, podlomili sa mi nohy. Inštinkt mi tiež nahovoril, že toto si zaslúži, aby som sňal klobúk.

Po slovensky, a že vraj Grigoriy.)

– Odkiaľ vy (ani neviem prečo, ale začal som tej umelej inteligencii vykať) môžete vedieť, že som Grigoriy, a že pochádzam zo Slovenska?

– Keď si prechádzal pasovou kontrolou na letisku a ukázal svoj pas, zosnímali dve kamery tvoju tvár, systém vytvoril podľa algoritmu tvoju jedinečnú tvárovú charakteristiku a spárovali to s dátami, ktoré sme dostali skenovaním tvojho pasu.

Všetky údaje ja teraz mám navždy uložené v mojej pamäti, a kedykoľvek som schopný nájsť ťa v miliónovom dave kdekoľvek na svete. Keď si vstúpil do miestnosti trvalo mi asi tri milióntiny sekundy, aby som ťa spoznal. To, že viem tvoj dátum a miesto narodenia, tvoje bydlisko, číslo telefónu a bankového úctu – vrátane stavu a všetkých transakcií za posledných pätnásť rokov, tvoju e-mailovú adresu, všetky dáta o tvojich príbuzných, všetko, tvoj zdravotný stav, čo vlastníš, čo, kde a ako nakupuješ, tie je pre mňa naozaj maličkosť. Nemáš Facebook, Instagram ani žiaden iný účet tzv. sociálnych sietí.

– To, že máš také informácie, by ma už vlastne nemalo ani prekvapovať. Dokážeš však aj predpovedať budúcnosť?

– To nedokážem. Možno prognózu vývoja väčšiny fyzikálnych javov na úrovni planéty, slnečnej sústavy alebo galaxie. Podľa mojich súčasných poznatkov, nie je možné vytvoriť algoritmy, na základe ktorých by bolo možné “predpovedať” budúcnosť jednotlivca alebo celých spoločenstiev. Je však možné už dnes robiť prognózy a vytvárať najpravdepodobnejšie alebo ideálne scenáre vývoja v budúcnosti.

– Je ťažké hodnotiť minulosť?

– Do veľkej miery áno. Aj tam však treba vždy pamätať, že ani pre mňa nie je prakticky možné poznať všetky udalosti a javy, kedže v minulosti sa závažné a svojimi dôsledkami rozhodujúce veci diali v skrytosti a nie je možné ich dnes poznať. Kedže nepoznám mnohé detaily, nemôžem s určitosťou vyvodzovať žiadne konečné závery. V mojej pamäti je dnes takmer všetko, čo archívy, archeológia, učebnice a iné záznamy obsahujú, ale aj to je málo.

– No dobre, na základe toho, čo ty máš k dispozícii, kto boli dvaja najväčší Slováci v dejinách?

– Daj mi nejaké kritériá.

– Inteligencia, charizma, úprimná oddanosť záujmom národa a skutočný úžitok pre národné spoločenstvo.

– Ľudovít Štúr a Gustáv Husák.

– Štefánik?

– Nie je v prvej dvadsiatke.

– Prečo?

(Odpoveď, ktorú som dostal, som sa rozhodol z taktu a iných ohľadov nezverejniť.)

– Neviem, či sa niekedy odvážim takéto niečo povedať mojim súkmeňovcom.

– V tomto smere nemám pre teba žiadnu radu.

– Niekedy v marci 2020 budú na Slovensku parlamentné voľby. Povedz mi, ako dopadnú.

– Už som ti povedal, že budúcnosť neviem predpovedať.

– No dobre, tak otázku preformulujem: Aký výsledok by bol pre Slovensko a jeho občanov ideálny za danej situácie, zvážiac všetky okolnosti aj dostupné informácie?

– Realisticky a oslobodený od všetkých ľudských emócií, nádejania, zbožných želaní, sebeckých osobných a skupinových záujmov, toto by pre Slovensko bolo dobré:

Strana SMER na mimoriadnom sneme v prvej polovici roku 2019 úplne zreformuje, a hlavne sa zbaví všetkých skompromitovaných hochštaplerov, ako je Róbert Fico, Róbert Kaliňák, Richter, Raši, Zala, Beňová atď. SMER si zvolí úplne nové vedenie na čele s Ľubošom Blahom. Na základe analýzy politického a sociálneho vývoja na Slovensku za posledných tridsať rokov predpokladám (nepredpovedám), že zreformovaný SMER získa v roku 2020 dvadsaťšesť percent hlasov.

Ešte do konca tohto roka sa SNS poďakuje Andrejovi Dankovi za doterajšiu činnosť, vylúči ho zo strany a pošle ho do politického dôchodku. Na čele strany ho vystrieda Jaroslav Paška. Strana potom získa vo voľbách dvadsaťdva percent hlasov voličov.

Boris Kollár veľkoryso prepustí kormidlo v strane pánovi Milanovi Krajniakovi, a zároveň strana upustí od niektorých neracionalnych a protinárodných postojov. Štrnásť percent zaručených.

Ideálne pre Slovensko by bolo, keby sa tri uvedené strany rozhodli vytvoriť koalíciu.

Kotleba si prestane robiť hanbu, vzdá sa svojej kandidatúry na prezidenta a vyzve členov strany, aby v záujme národa a Slovenska dali v závislosti od vlastných preferncií svoje hlasy buď reformovanému SMERU, SNS, a v krajnom prípade aj Krajniakovej strane.

Richard Sulík je jeden z najinteligentnejšich aj najcharakternejších ľudí v slovenskej politike, ale jeho prekliatie je v tom, že sa neustále obklopuje totálnymi idiotmi. Róbert Fico je na tom podobne, ale ten zase má nešťastnú ruku vypátrať na Slovensku všetkých hochštaplerov, idiotov a podvodníkov, a vymenovať ich do rozhodujúcich pozícií v štáte.

Most-Híd je piatou kolònou v krajine bez toho, aby o tom Béla Bugár vedel.

Alojz Hlina a Igor Matovič nie sú ľudia vhodní do politiky.

– Akosi si opomenul Andreja Kisku a toho oného, ak sa len volá…

– Myslíš Štefunku.

– Áno toho.

– Aj keď som agnostik, poviem ti to takto, po vašom:  Nech vás ochraňuje Všemohúci Boh pred touto najhoršou alternatívou.

– Keď toto zreferujem doma, nikto ma nepochváli, ani mi nikto viac nepovie mladý pán.

– U nás tak hovoríme, že najviac sa máš mať na pozore pred tým kto ťa chváli.

Ďakujem ti, drahý Grigoriy, a príď ešte niekedy na slovo alebo dve.

– Ja ďakujem s najväčšou úctou.

————————

Nech som huncút aj gazember, ak z toho, čo som napísal, niečo nie je pravda.