Príbehy neprebudených

Situácia, v ktorej sa dnes naša opozícia nachádza, mi mimoriadne pripomína nevydareného obecného husára Ondráša z Kukučinovej poviedky Neprebudený v momente, keď sa dozvedel, že krásavica Zuzka Bežanovie sa nevydáva za neho, ale za šuhaja s menom Janko Dúbravovie.
Ondráš vraj nebol dostatočne silný, ani rozumovo zdatný na riadnu prácu a stal sa preto obecným husárom. Každé ráno pochodil po všetkých domoch po húsky, cez obed mu niektorá z dievčin doniesla najesť a večer sa vracal späť domov. To bola jeho každodenná práca.
Rovnako, aj naša opozícia, kedže rozumovo zaveľa nestojí (samý potratový umelec – parazit, profesionálny revolucionár alebo LGBTI aktivista, členovia inštitútov pre všakovaké otázky, ktorých naozaj nikto nepotrebuje, a ktovie kto a prečo platí…),tak sa živí neustálym žvástaním na tlačových besedách a predvádzaním ofinkových účesov s módnymi výstrelkami tamtiež.
Zuzka Bežanovie raz zo srandy sľúbila Ondrášovi, že sa jedného dňa za neho vydá.
Podobne raz Andrej Kiska zo srandy povedal našej opozícii, že so Sörösom má dojednané, že im odovzdá moc.
V poviedke síce svadba bola, ale v úplne inom poriadku, ako si to Ondráš predstavoval aj naplánoval. Od žiaľu zapálil maštaľ – opozícia od žiaľu zápalila ústredie SMERu v Žiline, keď zistili, že Kiska len srandoval.

Teraz vyplakávajú, že pán Fico sa uškŕňal, keď Kiskovi oznámil, že opozícia žiadnu svadbu mať nebude.

A čo, Janko Dúbravovie sa azda pred oltárom neuškŕňal? Čo by to bolo za ženícha, smutný a zachmúrený v taký významný deň?
Ná, prečo by sa tieňový premiér neuškŕňal, keď mu ide karta? Čo má plakať?
Na plač je tu opozícia.