Pohoda a nepokoj

Predstav si, že by si sa o mne dozvedel(a), že minulý rok som si najskôr vzal od Prima banky päťtisícovú hotovostnú pôžičku na výhodný úrok osem percent, vzal som si pol roka neplateného voľna od zamestnávateľa, prinútil som manželku, aby urobila to isté, vzali sme tri deti vo veku od päť do jedenásť rokov, a odišli sme na osemstokilometrovú púť do Santiago de Compostela. Ešte by ti ten, kto ti takú vec oznámil aj pridal fotografiu rodiny, ako putujeme v horách Pyrenejí do toho Santiaga aj s veľkým dreveným krížom na chrbte – každý člen rodiny vrátane detí.
Osemsto kilometrov!

Nikdy si ma nevidel, nič o mne nevieš, ale len na základe počutého by si vedel, kam ma máš zaradiť, vedel by si hneď skonštatovať, že so mnou nie je niečo v poriadku, ľutoval by si moju ženu aj úbohé dietky. A nikto ti to nemôže vyčítať, obviňovať ťa z predpojatosti – fakty sú fakty. Životná skúsenosť nám dáva možnosť vidieť ďalej, ako oči môžu dovidieť.
Nebol som na žiadnej púti, len som tak chcel pripomenúť, že na základe faktov a počutého sa dá mnohé dedukovať, že to každý tak robí. Aj ja.
Zatiaľ si rozumieme, a viem, že zatiaľ nenachádzaš nič, čo by nemalo logiku, s čím by sa nedalo súhlasiť.
Želám si, aby ti to vydržalo až dokonca, lebo aj ja mám svoje pozorovania, svoju logiku a svoje dedukcie.
Myslím si na základe faktov, že väčšina účastníkov Pohody sú duchovne prázdni, hodnotovo zmätení a pomýlení, načisto vymetení, infantilní, prispatí aj pripečení jedinci – obete dlhodobého vymývania mozgov, a obete chorej spoločnosti.
Myslím si, že musí byť niečo veľmi zlé s človekom, ktorý má viac ako pätnásť rokov, a dokáže stráviť tri dni v prostredí, ako je Pohoda. Do pätnástich, to ešte pochopím.
(Nie, nikdy som na Pohode nebol, ani nepoznám nikoho, kto bol, ale utvoril som si názor podľa obrázkov, z médií a z počutého. Niečo podobné, ako si si ty vytvoril názor z počutia o mojej púti do Santiago de Compostela. Pamätáš si ešte začiatok článku?)

Ak niekto dakáže ísť niekam, medzi tisíce hlučných pripitých výrastkov, len len preto, aby tam počúval žvásty Štefana Hríba, Andreja Kisku, Róberta  Bezáka, Pussy Riot a podobných, niečo hrozné sa v jeho živote muselo stať, čo ho takto poškodilo.
Mladý slovenský človek sa dá vmanipulovať do toho, aby strávil noc počúvaním vyškrekovania medzinárodne uznaných superdegenerátov zo skupiny Pussy Riot!!?? A ešte k tomu aj v ošiali, z pre mňa úplne neznámych dôvodov aj vrieskajú a dvíhajú ruky.
Mladý slovenský človek nemá inú starosť a iné záujmy, inú hrdosť a dôstojnosť, vlastný rozum, len ísť na festival, kde degeneráti prvej triedy nadávajú na prezidenta Ruskej federácie?? Ísť sa pozerať a počúvať kriminálneho úžerníka, podvodníka, ako žvásta o slušnom Slovensku?

Len preto, že si to dočítal až sem, prezradím ti jedno tajomstvo: celá vec je trochu zložitejšia, ako som v krátkom uviedol.
Počuj toto:

Jedna americká psychologička a sociologička sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zamerala na štúdium vzorky asi päťdesiatich dievčat vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Všetky mladé ženy v jej vzorke mali spoločné to, že v čase, keď ich spoznala, boli členkami nejakej náboženskej sekty.
Účelom jej štúdia bolo zistiť, čo skutočne viedlo mladé ženy k tomu, aby sa pripojili k nejakým pomýleným fanatikom.
Dosť na tom, za podmienok ich dobrovolnej dlhodobej spolupráce, ktorá umožnila niekoľkoročný pravideľný úprimný pohovor a sledovanie osudu zúčastnených, došla odborníčka k uzáveru, že skutočnou motiváciou k tomu, aby sa pridali k sekte, bola snaha vytvoriť podmienky, aby mladá žena stretla životného partnera, lebo moderná spoločnosť (hlavne život vo veľkých mestách) takéto príležitosti takmer úplne eliminovala. Ináč povedané, napriek zdaniu o opaku, väčšina mladých žien vo vyspelých krajinách si udržala prirodzenú túžbu stretnúť človeka, ktorý by jej bol oporou, s ktorým by mohla mať deti a kompletnú rodinu.

Ženy majú vo všeobecnosti oveľa zdravší a zodpovednejší prístup k životu, ako muži. Žiadna normálna žena nemá záujem o Kisku, Hriba, Pussy Riot ani Bezáka. A hlavne nie o festival debilizmu a degenerácie.
Odborníci tvrdia, že mentálny vývoj mladého muža sa dnes končí vo veku približne dvanásť rokov, takže sa v ňom nikdy nevyvinie kapacita k zodpovednosti a vodcovstvu – ešte v štyridsiatke nemá rozum na inšie, ako ihruškať sa na počítači alebo na motorke. Jeho telo sa však vyvíja nezávisle od atrofovanej mentálnej kapacity, takže intenzívne vyhľadáva možnosti kopulácie. Instantnej a hlavne nezáväznej.
V čase, keď čítaš tento članok, tisíce mladých dievčat každé tri minuty sleduje, či jej konečne zavolá ten, s kým sa zoznámila a kopulovala na Pohode. Aj keď telefón nezazvonil, ona ho neuroticky každú chvíľu otvára, mysliac a dúfajúc, že len prepočula zvonenie.
Dievča moje, uisťujem ťa, že ten ti už nikdy nezavolá. Ani ti nedá žiaden like na Facebooku. Zabudni na to.

Keby si s ním nebola hneď súložila, oveľa viac by si ťa dnes vážil, a možno by bol práve preto ochotný zaviazať sa aj k niečomu trvalejšiemu.
Nikto by ti viac nedoprial, aby si mala deti a rodinu, nikto viac nechápe tvoje túžby aj obavy, ale viac ako túto analýzu a toto varovanie, viac ja pre teba naozaj nemôžem urobiť.