O svetových diplomatoch

Nemôžem nič iné, ako sa nad takouto vecou pousmiať, ale aj to sa len miernim, lebo sa nechcem priamo z takýchto žvástov vysmievať.

Vedel by mi niekto povedať, v čom by tá „svetovosť“ toho Lajčáka vlastne mala spočívať?

Slovákov si vždy kdekto ľahko kúpil za fľašu borovičky alebo ich opil makovým odvarom.

Lajčák je jeden z tých bezcharakterných kariéristov, ktorého si globálni makléri moci vyhliadli na postupné presadenie ich špinavej agendy. Používajú stáročiami ich machinácií osvedčenú metódu povýšenia nímandov do pozície, na ktorú nemajú, ktorá im dokonca ani nesvedčí. Nímand potom z vďaky robí čokoľvek, čo sa od neho žiada.

S takou vecou naša história má bohaté skúsenosti: cudzáci si vytipujú nejakého neobyčajne ambiciózneho piadimužíka, urobia ho slobodným murárom, aby sa cítil dôležitý, povýšia ho za dva roky z desiatnika na generála a nahovoria mu, naivnému, že im ide o slovenský národ – bankárskym slobodomurárom v Paríži!!! Azda si niekto myslí, že v Paríži niekoho niekedy povýšili na generála len preto, že je zo Slovenska, má pekné oči a urastenú postavu? Keď sa to tak vezme, 159 centimetrov aj tak nie je až tak veľa.

Išlo pritom len o to, vytvoriť v strednej Európe umelý štátny útvar, ktorý bude zábezpekou toho, że bude mať kto, ako nástupnìcky štát, splatiť dlhy a záväzky, ktoré si Rakúsko-Uhorsko požičalo na vedenie vojny proti Srbsku, Rusku aj Taliansku. To, akým spôsobom a s akými následkami pre zúbožený slovenský národ sa tie peniaze splácali, nie je predmetom tejto úvahy.

Keď už bolo isté, že sa tak stane, že iní slobodomurári v Československu prinútia pospolitý ľud robiť na splácanie pôžičiek Rakúsko-Uhorska parìžskym bankárom, jednoducho ho odstránili.

Ten, kto má IQ vyššie, ako vianočný kapor, ľahko si vyráta, čo by sa asi bolo stalo nášmu predmetnému hvezdárovi, keby bol v decembri roku 1918 odkázal do Paríža, že on je ten mienky, že tí, ktorí požičiavali na nákup kanónov, nech si vymáhajú u tých, ktorým požičali. Urcite by ho boli degradovali späť na desiatnika, a aj hvezdára by nerobil na Tahiti, ale nanajvýš v drevenej búde na vrchole Inovca.

V nedávnej pamäti sme tu opäť mali jedného krajčíra, ktorého cudzina urobila hlavným mysliteľom, filozofom aj ideológom.

V tom je fígeľ, že keď nášho človeka chvália za siedmymi horami aj za oceánom, takmer vždy ide o hochštaplera.

Kto nevie, čo myslìm, nech sa naučí matematiku a čísla:

Na našom svete je určite aspoň pol milióna podnikateľov. Z tých podnikateľov, odhadujem, je aspoň desať percent filantropov, čo znamená len toľko, že máme päťdesiat tisíc podnikateľov-filantropov na planéte Zem.

Aká je pravdepodobnosť, že keď sa Lajčák rozhodne stretnúť s podnikateľom-filantropom, stretne sa práve s Georgom Sösrösom?

Dám oveľa ľahšiu otázku: načo sa Lajčák stretáva so Sörösom?

A ešte toto: Koľkokrát sa za posledných päť rokov stretol Róbert Fico s Miroslavom Lajčákom osobne? To sa ho ani raz neopýtal, načo sa so Sörösom stretáva?