Niekoľko postrehov o Infovojne

Martin (Infovojna 11.1.2019) chce, aby Norbert Lichtner založil politickú stranu, ktorá konečne dá mizerné Slovensko a Slovákov na pravú mieru, blahobyt, prosperitu a svetovú slávu. “Aby sme sa zviditeľnili.”  Niečo v tom zmysle.
Martin je určite dobrý chlapec, ale, ako väčšina Slovákov, máločomu naozaj rozumie a preto je naivný.
Katastrofálnu situáciu na Slovensku určite nevyrieši nejaká nová strana. Už preto nie, že ju založia a budú viesť Slováci alebo východniari, čo, ako vieme zo skúsenosti, zas bude len ďalšia katastrofa. Teoreticky by sa  nejakým zázrakom mohlo stať, že pri veľkom ušilí a nečakanom šťastí by asi dvesto rokov po založení takej strany došlo k miernemu zlepšeniu pomerov. Lenže, myslím, čakať dvesto rokov  nikto nechce.
Nechcem tvrdiť, že sa máme na všetko vykašľať, ale mali by sme upustiť od všakovakých snov, blúznení a nereálnych očakávaní.
Už som to nedávno napísal niekde inde: nesnažme sa vymyslieť si nejakú ideálnu situáciu, silou-mocou sa snažiť dopracovať sa k nej. Je tu nebezpečenstvo, že ak svoju pozornosť a úsilie sústredíme na ideál, ľahko minieme možnosť využiť nečakané, spontánne, osudom a náhodou ponúknuté príležitosti.
Múdrosť spočíva v schopnosti rozoznať, kedy máme aktívne konať, a kedy je lepšie posadiť sa do tieňa pod stromom a nechať trávu, aby narástla sama.
Jedného som poznal, a ten, keď si niečo zmyslel, vždy to aj dosiahol. Nikdy to samozrejme nezabudol zdôrazniť.
Keď mal asi dvadsaťpäť, rozhodol sa, že jedna úžasná kolegyňa musí byť jeho žena. Pravda bola taká, že za normálnych okolností by tá úžasná kolegyňa o nášho mládenca ani neoprela bicykel pred obchodom. Použil ale všetky svoje triky, sľuby, vyhrážky, vydieranie, intrigy, vrátane apelácií u jej rodičov a krstné mamy, a jedného dňa sa naozaj stala jeho manželkou.
Asi po desiatich rokoch polovica všetkých fešákov a chlípnikov v okrese mohla potvrdiť, že to jeho enormné úsilie bolo naozaj opodstatnené, lebo všetci vedeli, že tá kolegyňa je naozaj dobrá suložnica. On však bol naozaj cieľavedomý a urobil všetko pre udržanie manželstva. Doteraz sú spolu.
Poučenie: dajte si dobrý pozor, čo si želáte, a keď je to potrebné, dajte osudu voľnosť rozhodnúť, čo je pre Vás najlepšie. Múdrosť spočíva v schopnosti rozoznať čas a príležitosť.

Preto tak hovorím práve teraz, lebo národ chce veľké zmeny, každý si ich predstavuje nejako ináč, a ja som si istý, že z toho bude niečo, čo nikto nechcel.
Iba ak …

Iba ak by ste si včas uvedomili, že je tu jedna neplánovaná príležitosť, reálna predovšetkým! Zoberte ju bez prílišného špekulovania, zjednoťte sa a zvoľte za prezidenta Štefana Harabina. Taká vec vypáli všetkým hochštaplerom rybník, vnesie do ich radov taký chaos, že sa z toho už nikdy nespamätajú. Skutočné dobro už dnes na Slovensku môže povstať len z chaosu. Zamerkujte, aby ste ten chaos potom riadili vy.
Tu nie je potrebné snívať, dúfať, čakať dalších dvesto rokov – Harabin môže o niekoľko mesiacov byť v paláci, a Slovensko už nikdy nebude, ako bolo predtým.
A o to nám ide. Všetkým. Takmer všetkým.

Ešte je tu v súvislosti s Infovojnou jedna dosť ošemetná vec, ale nedá mi, aby som aj ja k tomu nepovedal niekoľko slov.
Marián Kotleba reálne zhodnotil celkové množstvo (súčet) charizmy vo svojej strane vrátane celkového množstva chochmesu v celej pospolitosti, a po tom veľkom zrátaní požiadal Norberta Lichtnera, aby sa pokúsil dostať sa do Europarlamentu, sľúbiac podporu. To je celkom fain, len sa v tej veci hneď na začiatku stalo jedno veľké nedorozumenie, ktoré môže v konečnom rátaní byť Lichtnerovi osudné: istá osoba s menom Judita Laššáková si vo svojej nekonečnej domýšľavosti začala namysľať, že to Kotleba vlastne myslel ju, lebo ona svojou afektovanosťou, pretŕčaním sa a nekonečnou bezočivosťou bude miešať karty a dirigovať celý Europarlament.
Ešte neprešiel ani jeden týždeň, ešte si nikto  nemôže byť istý, či sa Norbert Lichtner do Europarlamentu vôbec dostane, a Laššáková sa už nezmestí do kože: nevynechá jedinú príležitosť, aby na seba nepútala pozornosť, nevytelefonovavala do redakcie, neponúka  svoje rady aj tam, kde je to absolútne neprimerané a nevhodné. Preteká sa s Janovelkéleváre o to, kto bude častejšie vytáčať číslo a žvástať nezmysly, ktoré nikoho nezaujímajú.
Príklad: zavolá do redakcie, a úplne mimo kontextu a témy začne srdcervúco nariekať, že sa ide zrútiť svet lebo NR SR zverejnila dátum narodenia a občiansky stav nejakého sudcu. Laššáková, teraz nejde o to, či si mala alebo nemala pravdu, ide o to, že ľudia v Infovojne jednoducho nie sú zvedaví na každé hnutie tvojho nekontrolovaného hyperaktívneho mozgu. Trochu sa kontroluj.
Dievča, poupratuj doma, navar manželovi, uštrikuj  nejaké veci pre vnukov, a čakaj.
Ak niekto na teba bude naozaj zvedavý, tak ti určite zavolajú. Existuje tiež jedna veľmi dobrá kniha o tom, ako sa prestať snažiť byť niekým, na čo nemáme, a ako sa odučiť od trapného afektovania: “Aďóó, Norby…”

“Jáá sa pýtam…” Koho sa ty pýtaš? Urob si analýzu toho, akí ľudia volajú do Infovojny, o čom rozprávajú, aké komentáre dávaju pod jednotlivé relácie Infovojny na YouTube, a uvidíš, koho sa ty vlastne pýtaš, pred akou audienciu sa pretŕčaš a afektuješ.
No, len aby ti tá tvoja afektovanosť nepokazila trávenie a aby si sa z toho …