Je antropológia exaktnou vedou?

Problémom takzvaného vedeckého poznávania je skutočnosť, že aj keď niektoré vedecké odbory sú skutočne politicky neutrálne, iné v sebe nesú silný politicky náboj. A tam, kde je politika, spoločenská objednávka alebo agenda, tam chýba objektivita, tam vždy viacej rozhoduje emócia, ako racionálny postoj. Nemožno hovoriť o skutočnej vede tam, kde ideológia a politický záujem ovplyvňuje nielen metodológiu, ale dokonca aj stanovuje výsledky ešte skôr, ako objektívny výzkum môže v ideologicky neutrálnom prostredí k nejakým dôjsť.
Dobrým príkladom nepolitického vedného odboru je dnes astronómia. Hovorím dnes zámerne, pretože historicky ani to nebola vždy celkom pravda, lebo v Európe, napríklad, bolo dlhé obdobie, keď dokonca aj tomto vednom odbore veľkú úlohu zohrávala emócia a náboženská dogma. Dnes aj Vatikán má svoje astronomické observatórium, a môžete si byť istí, že výsledky ich pozorovaní nepodliehajú schváleniu kongregácie pre čistotu viery.

Biológia by rovnako mala byť politicky a ideologicky neutrálna. A vo všeobecnosti aj je. Hovorím vo všeobecnosti preto, že niektoré disciplíny biológie politicky neutrálne vôbec nie sú. Dobrým príkladom je antropológia alebo genetika.
V oboch uvedených vedeckých odboroch sme dnes svedkami nekompromisnej ideologickej vojny, ktorá nemá nič spoločné so skutočnou vedou. Metódy a nástroje tejto vojny sa takmer v ničom nelíšia od toho, čo sa na vedeckom poli dialo v európskom stredoveku.

Pokiaľ ide o antropológiu, je potrebné vychádzať z toho, že napriek každej snahe, napriek tomu, že sme dnes vyzbrojený obrovským arzenálom poznania a nástrojov k poznaniu v rôznych odboroch exaktných vied podporujúcich výzkum v danej oblasti, dodnes objektívne, a v konečnom závere, nevieme stanoviť, čo je človek, ako sa tento biologický druh na planétu Zem dostal. A, hoci teória evolúcie mnohé naznačuje, nedokáže dávať odpovede na veľmi závažné otázky.
Teória evolúcie môže napríklad vysvetliť, prečo sa u jeleňov vyvinulo parožie, ako sa cicavec veľryba dostal do oceánu, a prečo jej kostra naznačuje predchádzajúce štádium jej evolúcie, ale veda vobec nie je schopná ani ochotná vysvetliť, kde sa pred štyridsiatimi tisíckami rokov na planéte Zem vzal taký nástroj, ako je ľudský mozog, ktorý očividne ani zďaleka nebol potrebný pre prežitie druhu, a podľa mňa nie je vysvetlitelný len evolúciou.. Mozog človeka, ktorého dnes veda označuje za cromagnonca, bol už v tej dobe vyzbrojený potenciálom pre vytvorenie internetu a nanotechnológie.
To, prečo máme dnes na planéte Zem ľudí rôznych rás, ľudí s veľmi odlišnou úrovňou ich mentálnych vôľovych a morálnych schopností, veda nevie, a z politických dôvodov ani nesmie zhodnotiť. Antropológia je najmenej exaktaná, najneslobodnejšia, a je v realite najdogmatickejšim vedným odborom. Antropológovia v skutočnosti pracujú na spoločenskú a politickú objednávku. Ich metódou je zamlčiavanie, dogma, demagógia, nečestnosť a zbabelosť.
To preto, že objektívna antropológia by nevyhnutne viedla k záverom, s nedoziernymi politickými implikáciami. Ešte horšie však, deje sa tak na úkor ďalšej evolúcie človečenstva, na úkor možnosti človeka čeliť budúcim výzvam, dokonca na úkor možnosti prežitia možno jediného inteligentného druhu v celom vesmíre.
Preto tvrdím, že dnešná antropológia a závery jej „bádania“ sú zločinom proti človečenstvu.

Rôzni šarlatáni vyzbrojení „vedeckými“ poznatkami antropológie Vám dnes budú tvrdiť, že vyvreskovanie rapperov je umelecky rovnako hodnotné, ako Bachova hudba, že životné prostredie a architektúra slumov v Kinshase sú porovnateľné s mestečkami vo švajčiarskych Alpách, že neexistujú objektívne kritéria, že všetko je otázkou uhla pohľadu.
V konečnom dôsledku ide o to, že antropológia ako politická veda má nielen ospravedlniť, ale aj označiť za ušľachtilú, žiaducu, dokonca nevyhnutnú potrebu potlačiť prirodzenú hierarchiu ľudských rás, propagovať priemer na úkor najlepšieho. Také niečo vydávajú za humanizmus.
Mám podozrenie, že antropológia je dnes v rukách tých, ktorí dlhodobo usilujú o zámernú likvidáciu prirodzene najkvalitnejších, a ich nahradenie samozvancami, ktorí sa za najkvalitnejších len vyhlasujú – samozrejme podľa ich vlastných kritérií.
A tak sa treba dívať aj na dnešnú vlnu migrácie národov Afriky do Európy, ktorej cieľom vôbec nie je pomoc Afričanom, ale len likvidácia Európanov..
Napríklad.