Disident Harabin prezidentom

Malému národu sa len zriedka stáva, že z neho vzíde skutočný velikán. Už preto, že väčšie národy sa vždy postarajú, aby sa tak nestalo. Slovákom na takú vec dejinne dohliadali najskôr Maďari, potom Češi, napokon aj Rusi, teda myslím bolševikov.
Dnes je to Západ, ktorý nepotrebuje Slováka-velikána, a neúrekom sa stará, aby sa taká vec nášmu národu neprihodila. A domácich zapredaných pomocníkov na realizáciu takého projektu nikdy nebolo problémom kúpiť. Teda, zvlášť na Slovensku to bola vždy jednoduchá záležitosť – o zradcov, kolaborantov a zapredancov sme núdzu nikdy nemali.
Natoľko sme však už dnes všetkými peripetijami nášho národného života otupení, že nielenže velikáni z nás nepovstávajú, ale už by sme azda ani nevedeli jasne definovať, kto je  velikán, a kto je len umelo vytvorený polystyrénový hrdina alebo jednoducho hochštapler, ktorého nám cudzinci podhodili, aby nás všetkých zapredal ich špinavej agende a viedol do záhuby. A naozaj teraz nemám na mysli len Andreja Kisku.

Chcem pripomenúť, že velikánom nemôže byť ten, kto všakovakými dobre vypočítanými trikmi, machináciami, kariéristickým oportunizmom, podlosťou a podvodmi najvyššie vystúpa po rebríku moci, ale len ten, kto sa v obeti za záujmy spoločenstva, za vyšší princíp, dokáže vzdať pohodlia, riskovať vlastné záujmy, stať sa terčom osočovania a nenávisti.

Pre národ však nie je dôležité len to, aby dokázal velikánov produkovať alebo snáď len definovať, ale azda ešte dôležitejšie je, aby, ak sama Prozreteľnosť takého národu raz za sto rokov dopraje, aby národ takého vedel rozoznať a využiť jedinečnú príležitosť. Okrem iného, aj preto sa cudzáci a zapredanci sústreďujú na získanie maximálneho vplyvu v médiách, aby Vám v zárodku zabíjali potencionálnych velikánov: klamstvom, hystériou, ohováraním, demagógiou, mediálnym lynchom.

Nikto z nás nemá naozajstný talent k tomu, aby presne vykreslil, ako by náš budúci velikán mal vypadať, čo a ako by mal hovoriť, aké by mal mať vzdelanie, pôvod a minulosť. Okrem toho je tu aj nebezpečenstvo, že keď budeme presne “vedieť” koho máme očakávať, keď budeme myslieť na ideál, ľahko  minieme v predsudkoch toho, kto reálne môže byť velikánom, skutočným disidentom, revolucionárom a reformátorom.
Lebo, my teraz naozaj jedného skutočného disidenta potrebujeme, aby sme mu dali právomoci zachrániť národ v časoch, keď naozaj ide o bytie, o zachovanie našej identity, ktorá jediná je zmyslom, je hodnotou hodnou obety.

Vždy som chcel, aby sa v našom národe konečne objavil nebojácny, bystrý a charizmatický jedinec – disident. Vždy som dúfal, že keď sa tak stane, budem schopný ho rozoznať. A so mnou aj väčšina národa.
Rôznych insitných disidentov je v tejto krajine neúrekom, ale chýba im jedna základná kvalita každého zmysluplného disidentstva: rozhľad a akčnosť.

Chcel by som, aby každý z nás, ktorí si namýšlame, že dostanúc príležitosť, urobili by sme niečo užitočné a potrebné pre národ a vlasť, aby sme rozoznali historickú šancu, aby sme sa v budúcoročných prezidentských voľbách konečne raz zjednotili, aby sme si zvolili za prezidenta skutočného vlastenca, disidenta a revolucionára.

Prosím a zaprisahávam každého občana, Slováka, Maďara, Rusína aj Róma, aby ste volili Štefana Harabina ako svojho budúceho prezidenta.
Nezáleží pritom na tom, aké je formálne postavenie a moc prezidenta v našej republike, aké právomoci mu podľa ústavy prislúchajú. Prítomnosť vlastenca, národovca, charizmatického disidenta a odvážneho človeka v úrade prezidenta môže veľmi pozitívne ovplyvniť budúce smerovanie štátu a osud občanov. To, koho si zvolíme za prezidenta, určite bude mať vplyv aj na parlamentné  voľby v roku 2020.

Zvlášť apelujem na všetkých občanov na východ od Martina, aby prelomili historickú kliatbu, menovite to, že by tá časť Slovenska už konečne mala dodať nášmu národu jednu pozitívnu osobnosť, aby ste podporou Štefana Harabina odčinili to, že ste národu dali Vasila Biľaka, Mikuláša Dzurindu aj Andreja Kisku.
Nie je pre vás výzvou aj zahanbením to, že Ľudovít Štúr, Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Hviezdoslav, Martin Kukučín, Milan Rastislav Štefánik, Gustáv Husák, Alexander Dubček a mnohí iní (krorých teraz nechcem menovať) pochádzali zo západnej časti našej vlasti? Takmer každý, kto pre náš národ niečo urobil.
Dajte nám už konečne niekoho poriadneho, aby sme sa vo vzájomnom odpustení a zmierení konečne stali jednotným národom.
Jediné, čo ste vy tam v tej časti krajiny pre Slovensko za posledných skoro päťdesiat rokov pre národný život pozitívne urobili, je, že ste vyprodukovali Norberta Lichtnera z Rimavskej Soboty aj s jeho disidentským projektom Infovojna. A, uznajte, to je pre taký veľký región žalostne málo.
Povedzte tiež Mariánovi Kotlebovi, aby si uvedomil, že on prezidentom nikdy nemôže byť, aby vlastenecky vyzval svojich potencionálnych voličov, aby v záujme národa a vlasti dali svoj hlas Štefanovi Harabinovi.
Každý vlastenec a každý človek dobrej vôle nech agituje a presviedča v rodine a vo svojom okolí o tom, že máme jedinečnú historickú príležitosť.

Sent from my iPad