Čudná revolta vo Francúzsku- proti sebe samým

Dokonca aj všetkých päťdesiat tisíc slovenských politológov, ktorých našich šesťdesiat univerzít za posledných dvadsať rokov stačilo s veľkými nákladmi na Slovensku vychovať, akosi zmrazilo na úradnej stoličke, v inštitúte, a nevedia, čo majú hovoriť alebo písať. Predpokladám, že celá vec je pre nich trápne zahanbujúca. Po odchode Británie z Európskej únie chceli veriť, že Francúzsko a Nemecko tomuto očividne kolabujúcemu projektu nejakým zázrakom pomôžu prežiť, že sú na takú úlohu dosť silní.
Keďže novinári, politológovia ani politici nehovoria, o čo ide, poviem k takej veci niekoľko slov ja.

O Francúzsko som sa ja nikdy nejako zvlášť nezaujímal, ale zvykol som hovoriť, že oni raz na tú ich lásku k socializmu, na to ich egalité doplatia. To preto, že som väčšinou o tej krajine v správach počul len v súvislosti so štrajkom: štrajk je niečo, čo Francúzsko jednoducho miluje. Všimli ste si niekedy, že za posledných štyridsať rokov nikto toľko neštrajkoval, ako Francúzi?
A TAKMER VŽDY ŠTÁTNI ZAMESTNANCI – ľudia platení z peňazí daňových poplatníkov. Darilo sa im desaťročia terorizovať a vydierať vládu aj pracujúcich spoluobčanov. Nezaujímalo ich, že vláda jednoducho nemôže dlhodobo utrácať viac, ako dokáže hospodárstvo vyprodukovať. Keď vláda argumentovala  že, na nehorázne požiadavky štrajkujúcich jednoducho nie sú prostriedky, tí žiadali, aby vláda zvýšila dane, alebo si požičala od bánk.
Dnes, paradoxne, nariekajú, že sa im nedá vyžiť, lebo dane sú príliš vysoké.
Francúzsko je známe rozbujnelým, drahým a neefektívnym byrokratických aparátom  – výsledok desaťročí neustáleho štrajkovania a socialistického blúznenia.

Vie si ešte dnes niekto z Vás spomenúť na jednu ZOÉ SHEPARDovú,
ktorá niekoľko rokov pracovala vo francúzskej štátnej správe, a potom o svojich skúsenostiach písala v knihe Absolument dé-bor-dée!
Bol z toho medzinárodný bestseller a domáci politický prúser.
(Práve vidim, že to preložili aj do Slovenčiny: “Ne-stí-ham alebo ťažký život štátnej úradníčky”.)
Keby som tu ja napísal, čo je v knihe, asi by mi málokto uveril, ale to čo sa dnes deje, tam malo svoju predtuchu aj varovanie.

Ale aspoň toto: štátny úradník vo Francúzsku má 35 hodinový pracovný týždeň, ale v skutočnosti nerobí viac, ako dve hodiny. Na vec, ktorá sa normálne da urobiť za dvadsať minút, majú vraj dva týždne, ale aj to málokedy stihnú.

Ani najmenej nesympatizujem s Macronom, ale povedzte, kde ten človek má teraz zobrať peniaze na udržiavanie nehorázne drahého štátu? Teraz im možno na chvíľu ustúpi, ale aj tak sa radikálnemu riešeniu iný prezident v budúcnosti nevyhne. Nejaký francúzsky Duterte?

Jedným slovom, Francúzsko sa presocializovalo k smrti, a teraz nikto nevie, alebo nechce nahlas povedať, kto to má na svedom, a ako to vyriešiť.
A, nemajte obavu, aj Slovensko pôjde v šľapajách socialistických  Francúzov, Grékov, Talianov aj Španielov.
Všakovakí hochštapleri na Slovensku okrádajú slovenský národ, a privedú ho nakoniec do záhuby. Ako je vôbec možné, že nejaký nimand v RTVS zarába mesačne 8000 EUR?

Ako je možné, že v chudobnom štáte, ako je Slovensko, akýkoľvek politik, alebo štátny zamestnanec môže zarobiť viac, ako 3000 EUR mesačne?

Ako je možné, že štát platí miliónové honoráre súkromným advokátom, keď má k takej veci vlastných zamestnancov; a potom ešte chamtivých hochštaplerov nazýva “prominentný právnik”.