Tato rozpravka je tak neskutocna az zaraza, ze ako lahko sa da manifestovat do hmotnej reality.
Kde bolo tam bolo, a to naozaj bolo, v istej Krajine pod Karpatskym oblukom zil a mozno este stale zije isty hlupy Ignac z mesta Maly Rim.
Jedneho dna rano sa tento hlupy Ignac prebudil, leziac vedla svojej rozospatej a nevrlej zakonnej manzelky Tatranky a skrikol:
„Ja mam napad, moja draha Tatranka ako prist lahko k peniazom, A potom ti zhotovim volaky kastiel
niekde pod Martinskymi Holami.”
Tatranka este takto zrana riadne jedovata a nevyspata zapistala:
„ A akoze to chces urobit ty trubiroh…?”
A hlupy Igi, ktory ovsem na kazde pestvo rozumu a casu dost mal, natesene odpovedal:
„ Tatranka moja draha urobime to takto – pozbieram peniazky od znamych ludi na nejaky stavebny projekt, napriklad kolonia rodinnych domcekov. Napriklad aj ta slavna pinpongistka Csesnakova vraj chce niekde investovat. A takych nazbierame, ktori lahko k peniazom prisli a chcu ivestovat. Zaujemcov na kupu narychlo pozliepaneho domceku nalakame cez nasu spriatelenu realitnu firmicku a realizaciu projektu zadame nasej „ cosa nostra ” stavebnej frimicke Dismont. A najdeme si niekde pri smetiakoch na peryferii Maleho Rima, nejakeho bileho ponika , ktory za par supov bude kontraktorom tych ubohych hypotekarnych bezdomovcov. A ked nahodou niekomu spadne omietka na hlavu, ci strecha sa prevali ( lebo najmeme si tych najlacnejsich kvazi majstrov, a nevadi, ze v zivote este ani tehlu v ruke nedrzali ), mozu sa s tym bilym ponikom natahovat do blba.
A tak hlupy Igi aj urobil, zlocinecku kupinu zalozil, a tak aj hlupy Igi k velkym peniazom sa dobil. A svojeje drahej Tatranke ten kastiel aj zhotovil.
A tam niekde pod Martinskymi Holami, by mal byt ten zvonec , ale kedze ho asi medzi tym uz niekto ufajcil, tak preto tato rozpravka ani nema koniec.
Leave A Comment
You must be logged in to post a comment.