Tom Nicholson – agent a novinár?

Tom Nicholson (* 3. október 1966, Suffolk, Anglicko)

je slovenský investigatívny novinár kanadskej a britskej štátnej príslušnosti. Na Slovensku sa stal známym odhaľovaním káuz a politických afér, z ktorých najznámejšia bola kauza Gorila. Začiatkom roku 2018 sa rozhodol vrátiť do Kanady, kde sa druhýkrát oženil a pracuje ako opatrovateľ postihnutých.

Štúdium a začiatky kariéry

Po absolvovaní strednej školy na Appleby College v Oakville (Ontário) študoval v rokoch 1984 – 1989 filozofiu a históriu na University of Toronto, kde získal titul BA (Hons). Magisterský titul z histórie práce získal štúdiom na Queen’s University v ontárijskom Kingstone v rokoch 1989 – 1991. V rokoch 1994 – 1995 na Brock University (St. Catharines, Ontario) získal titul Bachelor of Education (B.Ed.). V médiách pôsobí od roku 1993. Bol šéf spravodajstva vo Whig-Standard v Kingstone, redaktorom (freelancer) The National Post v Toronte.

Na Slovensku

Na Slovensko prišiel prvýkrát v rok 1992 učiť angličtinu do Piešťan. Potom (jún 2004 – mar. 2007) bol šéfredaktorom a vydavateľom novín The Slovak Spectator. Následne pracoval pre Denník SME, odkiaľ v októbri 2010 odišiel do Trendu.

V zime roku 1998 bol prepadnutý v internátnej izbe kde býval. Podľa názoru jedného z vyšetrujúcich policajtov za útokom mohla byť Slovenská informačná služba. Mala sa tým snažiť o zastrašenie jeho a iných novinárov, v súvislosti s tým, čo neskôr dostalo názov Kauza Gorila.

Publikoval informácie o viacerých najzávažnejších prípadoch, ktoré ovplyvnili celú spoločnosť ako napríklad: majetkové pomery V. Mečiara, vražda Ernesta Valka. Bol autorom tézy o tzv. talianskej stope vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Kauza Gorila

Protesty proti kauze

Tom Nicholson sa zúčastnil na protestných akciách, ktoré sa konali na Slovensku na prelome januára (protest v Bratislave sa uskutočnil ako prvý 27. januára 2012 a februára 2012. Neskôr boli známe ako Protesty Gorila. Jeho prejav mal ohlas. Podľa Jozefa Majchráka v prejavoch povedal, že „hnev na to, čo sa deje, je pochopiteľný, ale mal by vyústiť do niečoho konštruktívneho.“ Ľudí tiež vyzval, aby (v nadchádzajúcich marcových voľbách) šli voliť, v prípade nemožnosti dôvery žiadnemu z politikov do urny hodiť aspoň prázdnu obálku.

Kniha Gorila

Nicholson od roku 2010 pripravoval knihu o stave korupcie na Slovensku. Nicholson, ktorý vtedy pracoval ako redaktor SME, dostal materiál Gorila od bývalého agenta SIS Petra Holúbeka. Nicholson sa ho snažil overiť, až ho potom niekto zverejnil na internete v decembri 2011. 2. februára 2012 vydal sudca predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie Nicholsonovej plánovanej knihy, s názvom Gorila ktorá potom vyšla v lete 2012 a vysvetľovala verejnosti podstatu prípadu.

Ešte pred jej uvedením 2. februára 2012 vydal sudca Okresného súdu Bratislava I. predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie a šírenie obsahu plánovanej knihy. Neskôr však Krajský súd zákaz vydania zrušil. Kniha sa po vydaní stala žiadaným tovarom, predávala sa po stovkách kusov. Obchodníci už v júli prognózovali best-seller status diela.

Súdne spory

V decembri 2012 Nicholsonovi hrozí päť „komplikovaných súdnych sporov“ a hrozí mu až 8 rokov väzenia. Obvinenia súvisia aj s vydaním knihy „Gorila“, Zoltán Varga a Jaroslav Haščák podali na Nicholsona žaloby na porušenie ochrany osobnosti. Nicholson tiež vypovedal v trestných podaniach. V prípade Haščáka a Anny Bubeníkovej zatiaľ vypovedal ako svedok, v prípade exministra hospodárstva Jirka Malchárka je v pozícii podozrivej osoby. Okrem súdnych sporov čelí Nicholson aj vyhrážkam.

D. Lipšic a T. Nicholson sa stretli v kaviarni len na skok od parlamentu. 21.6.2012

Odpočúvania

23. októbra 2013 prišiel redakcii Denníka SME e-mail obsahujúci nahrávku Nicholsonovho telefonátu spolu s jej prepisom. Nicholson svoj hlas potvrdil, ale nevedel si spomenúť s kým hovoril. Na Slovensku môže odpočúvať len Vojenské spravodajstvo (VS), Slovenská informačná služba a Policajný zbor. Polícia, na rozdiel od VS a SIS nepoprela, že nahrávka je jej dielom. Policajný hovorca Michal Slivka k téme napísal: „Informácie, ktoré sme preverovaním zistili, sú utajovanými skutočnosťami v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. K podrobnostiam sa z tohto dôvodu vyjadrovať nemôžeme“. Podľa neskorších informácií malo odpočúvanie byť spojené s vyšetrovaním vraždy Ernesta Valka aj keď Nicholson tvrdí, že všetko čo vedel polícii povedal na výsluchu. Podľa neho mohlo byť vyšetrovanie Valka len zámienka.

O dva týždne neskôr boli zverejnené tri nahrávky Nicholsových telefonátov s Jurajom Ondrejčákom, zvaným Piťo, ktorý je od novembra 2011 vo vyšetrovacej väzbe. Má byť lídrom skupiny piťovcov. Nicholson zdôvodnil, že rozhovory z obdobia novembra 2010 boli súčasťou jeho novinárskej práce, keďže sa venoval aj témam organizovaného zločinu, kontakt udržoval aj s podozrivými osobami. Ku kauze sa vyjadril: „Domnievam sa, že ide o organizovanú snahu spochybniť moju prácu a aj mňa ako osobu.“ Na svojom blogu ďalej vysvetlil, že familiárne oslovovanie je súčasťou komunikácie v tomto prostredí a nie znak bližšieho vzťahu s odpočúvaným. Únik odpočúvaní ministerstvo preveruje.

Volebná noc – Tom Nicholson, Andrej Kiska, 2014.

Večer Jana Krausa – 1.protikorupčný festival, 2014.

Rodina

S prvou manželkou Luciou Ďuriš Nicholsonovou, s ktorou sa rozviedol v roku 2013, má syna Dominika (* 1999) a dcéru Lilly (* 2008). Pre manželkin vstup do politickej funkcie v júli 2010 odišiel na jeseň 2010 zo SME do TRENDu, pre možný konflikt záujmov.