Zdravotníctvo začalo byť deštruované už za Mečiarovej vlády

Zdravotníctvo začalo byť deštruované a rabované už za vlády Vladimíra Mečiara, kedy došlo k privatizácii niektorých ziskových častí zdravotníctva na ktoré sa prisali jeho oligarchovia. Tieto aktivity enormne navýšil potomok popredných komunistov – Rudolf Zajac (súčasný člen“ reformného“ týmu pre zdravotníctvo za SaS).

Aktuálne sa do zdravotníctva vyčleňuje z rozpočtu cca 4% HDP, čo je smiešna suma v porovnaní s okolitými štátmi. S množstvom peňazí v zdravotníctve súvisí aj jeho úroveň a kvalita, práve kvalitou výrazne zaostávame za Českou republikou. V Českej republike pracuje najviac lekárov zo Slovenska, vyše 2000. Vyše 1000 lekárov pracuje v Nemecku, Slovenskí lekári v zahraničí sú vysoko cenení pre pracovitosť, zodpovednosť a vedomosti. Samozrejme to sú vlastnosti nielen lekárov, ale aj vyše 400 000 Slovákov, ktorých vlády, prevažne SMERu-SD svojou politikou podporili v odchode a aj takto si zabezpečili zlepšenie štatistík nezamestnanosti, ktorými sa napr. Fico neustále oháňa a ktorý momentálne vyplakáva, že tu nemá kto pracovať, fabriky krvácajú, že potrebujeme pracovnú silu…

Nemocnice majú vo svojich vedeniach často politikov za vládne strany a táto chobotnica je poprepájaná a živí oligarchov vladných strán (nikomu netreba pripomínať laboratória a zobrazovacie zariadenia už zosnulého Pašku). Robia sa konkurzy a obstarávania, kde je dopredu určený víťaz podmienkami na mieru šitými práve pre neho. Kedže nemocnice rozkrádajú a chuť po peniazoch stále rastie, tak je potrebné šetriť a kde inde šetriť ako na lekároch a zdravotnom personále. Výsledkom sú plné čakárne, oddelenia. Lebo namiesto 20 lekárov zamestnávajú nemocnice 10…tým sa šetrí mesačne plat 10 lekárov a ten sa môže rozkradnúť.

Trpí pacient a trpí zdravotný personál, ktorý je pod tlakom. To vedie často k vzniku rôzných psychických porúch ako sú závislosti na alkohole, liekoch, neurózam, depresiam resp. syndrómu vyhorenia a znechuteniu z práce. Lekár v takýchto podmienkách sa nestáva uvažujúcim a vyberajúcim to najlepšie pre pacienta, ale strojom v časovej tiesni. Musí každým dňom obslúžiť pacienta nie tak, aby ho zaliečil čo najlepšie…ale, aby sa ho čimskôr zbavil..lebo čakáreň je plná. Pod takýmto tlakom sa prepúšťajú nedoliečení pacienti z oddelení, pribúda počet úmrtí a odnáša si to vedenie oddelení – primár. O primárovi sa potom v okolí šepká, aký je neschopný. Ľudia pozadie nevidia a taktiež nevidia, že na pracovisku nie sú podmienky na zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Za to však nemôže primár, ale vedenie nemocnice, riaditeľ a VÚC.

Riaditeľ ako politický nominant sa časom vymení, dostane za odmenu lepšie platené miesto. Minister ako napr. pán Zajac po sprivatizovaní ziskových častí v zdravotníctve odíde do teplých krajín, či pán Uhliarik… ktorého rodinná firma „nevedno za čo“ dostala bezmála 500 000 eurovú dotáciu.

Lekári, ktorí sa na toto nemôžu pozerať často odchádzajú do zahraničia. Motiváciou sú nie vždy peniaze, ale často znechutenie a medziľudské vzťahy, tie na pracoviskách, kde je málo lekárov a veľa práce sú vypäté.

Autor: MUDr. Radoslav Čičala, pripomienky a komentáre na: radoslav.cicala@gmail.com

použité informácie z: https://www.techmed.sk/4211-slovenskych-lekarov-pracuje-v-zahranici/

a pekný komentár na záver:

Zdravotníctvo je o ľuďoch

• Najväčšiu pridanú hodnotu v zdravotníctve vytvárajú schopní ľudia
  • (lekári, zdravotné sestry, ošetrovatelia, sanitári)
• Zdravotníctvo je hlavne o schopných a motivovaných ľuďoch, až potom o prístrojoch, laboratóriách, a budovách
  • Jan Mühlfeit (bývalý viceprezident Microsoftu): „Konkurencia okopíruje čokoľvek, ale nie ľudí“