Ajhľa človek

“Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi!

(1. Kniha Mojžišova (Genezis), Kapitola 1, verš 28.)

V ničom inom homo sapiens neuposlúchol svojho “stvoriteľa” viac, ako v prikázaní, ktoré je uvedené v úvode: je nás sedem a pol miliardy, a sme asi najpočetnejší z rodiny cicavcov s váhou nad päť kilogramov (to o váhe hovorím pre istotu, lebo neviem, koľko je krýs), a porovnávať sa s nami v počte môžu len zdomácnené svine domáce a hovädzí dobytok.
Teda tri najúspešnejšie druhy (krysa je asi štvrtá) sú tie, ktoré sú výsledkom “božieho” prikázania aby sa človek nekontrolovane rozmnožoval a parazitoval pritom na všetkom ostatnom, čo mu príroda poskytuje. Veď, príroda je tu podľa “boha” len nato, aby slúžila človeku, a svíň ani hoviad by nebolo počtom až tak veľa, keby im človek zištne nepomáhal.
Zvieratá, ktoré sa človeku najviac hodia na parazitovanie, ktoré v záujme takej veci zdomácnil, sú, súdiac podľa ich počtu, najúspešnejšie. Rovnako však, ako človek, žijú najmizernejší život zo všetkých živočíchov. Živočíchovi sa tažko môže stať niečo horšie, ako to, že si ho človek obľúbi a zdomácni ho.
Našťastie pre ostatné živočíšne druhy, človeku sa za posledných päťtisíc rokov nepodarilo zdomácniť žiadny iný druh okrem už spomínaných svíň alebo hoviad.
Keď teda nepočítame to, do akej dokonalosti sa podarilo ľudským parazitom skrotiť a zdomacniť svojho blížneho.
Ide o to, že okrem homo sapiens neexistuje v prírode iný živočíšny druh, ktorý by priamo a intenzívne parazitaval na svojom vlastnom druhu, ktorý by životnú energiu svojho brata používal pre svoje potreby.  Inými slovami, homo sapiens je jediný známy endoparazit v prírode. Endoparazit v tom zmysle, že parazituje na jedincoch vo vnútri  svojho vlastného druhu.
Celé dejiny ľudstva nie sú vo svojej podstate ničím iným, ako dejinami endoparazitizmu. Dejiny sa začali vtedy, človek stratil svoju nevinnosť, keď prvý jedinec dokázal zneužiť svojich blížnych, keď im prvýkrát násilím alebo hrozbou násilia vzal to, čo nebolo jeho.
Všetko, čo nasledovalo potom, sú dejiny ľudstva: vojny, náboženstvo, štát, peniaze, ideológie, revolúcie – všetko v záujme parazitovania. Dejiny by sa skončili, keby sa nám podarilo vykoreniť parazitizmus.
Tri najcharakteristickejšie črty ľudskej existencie sú tieto: parazitizmus, klamstvo a bezmocnosť.
Všetky javy, ktoré každodenne vidíte v ľudskej spoločnosti, o ktorých počujete, sa dajú zaradiť do jednej z vyššie uvedených kategórií.

Aby sa udržiaval takýto človeka nehodný a neprirodzený stav, musí parazit zaň neustále bojovať, vymýšľať nové, stále rafinovanejšie metódy a nástroje  na jeho udržanie a stabilizáciu.
To, čo sa bežne nazýva politika, nie je vo svojej podstate nič iné, ako sústavný proces legitimizácie endoparazitizmu.
Je potrebné pripomenúť, že existuje celá škála metód, ako prinútiť miliardy ludí, aby akceptovali takýto stav. Propaganda, klamstvo, náboženstvo, mytológia alebo indoktrinácia patria k miernym formám. Ak sa predchádzajúce ukáže ako nedostačujúce, pristúpi systém k brutálnejším formám, ako je vojna alebo dokonca genocída.

Endoparazitizmus hlavne preto nie je dobrý, preto je najhnusnejším zločinom,  lebo narušuje prirodzený poriadok a prirodzenú hierarchiu,lebo povyšuje to, čo je nízke na miesto, ktoré takému neprislúcha, a bráni v evolúcii tomu, čo jediné k evolúcii má potenciál.
Tak, ako bol k zdomácneniu divej svine potrebný dlhodobý proces skúmania jej zvykov, sklonov, sexuality, dietárnych preferencií, etológie a sociálnych väzieb, aj kontrole obetí endoparazitizmu je potrebné venovať neustálu pozornosť – treba ich neustále skúmať, pozorovať a analyzovať. Preto sa tak veľa peňazí a iných prostriedkov dnes  venuje rôznym think tankom, inštitútom pre najrozličnejšie otázky, mimovládnym organizáciam alebo genderovým univerzitám. Pokiaľ ty pracuješ, a v pote tváre vytváraš zmysluplné hodnoty, tisíce povaľačských parazitov za tvoju životnú energiu, ktorú by si ty najradšej venoval svojmu potomstvu, špekulujú, ako ťa okradnúť, ako ukradnúť dušu tvojim deťom, a naučiť ich, aby ťa nenávideli – pre tvoju dobrotu, tvoju obetavosť a všetky tvoje cnosti. (Všimol si si už niekedy, že paraziti už úplne vymazali z ľudskej mysle slová ako ušľachtilosť, hrdosť, cnosť a dobro, že tie najhnusnejšie výtvory degeneratov predostierajú verejnosti ako umenie?)
Za takýchto okolností sa potom nemôžeme čudovať, že väčšina “dietok božích”, ktoré kedykoľvek žili na tejto planéte, prežili svoj život v najväčšej mizérii  a utrpení.Povedal Vám niekto niekedy, že ani to najznámejšie “božie” prikázanie o “láske k blížnemu” nie je vo svojej podstate ničím iným, ako poučením ako účinnejšie parazitovať na takých, ktorí sú mimo tvojho kmeňa? Miluj blížneho svojho, ale Amalekitov, Filištincov a Kanancov môžeš, aj musíš, všetkých pozabíjať a ich ženy a deti zobrať do otroctva.
Celé dejiny tzv. judeo-kresťanskej civilizácie sú dôkazom toho, že “hospodin” to takto myslel.

Milovať a nespôsobovať utrpenie máš záväzok voči všetkému, čo utrpenie môže pociťovať. Nemusíš pritom vyvíjať žiadnu aktivitu,len nechaj každého na pokoji – a hlavne nedotýkaj sa jeho kruhov.
Povedať, že si jedinci vo vnútri nejakého kmeňa majú pomáhať, že sa majú navzájom milovať, je len inou formou vyjadrenia myšlienky, že “v jednote je sila” – sila parazitovať na iných, sila potláčať ich prirodzené práva. Veď heslom, že v jednote je sila, sa riadia aj členovia mafie, piráti,  mudžahedíni a všetci ostatní členovia organizovaného zločinu.
A samozrejme politici.

A toto všetko mal Nietzsche na mysli, keď povedal, že “zo všetkých netvorov, ktoré stvoril človek, najchladnejší je štát”, ale hlavne, že už konečne treba “rozbiť staré tabule”, a vytesať do kameňa novú hierarchiu hodnôt.