Sudca do paláca

Slovenská republika ešte nikdy nemala poriadneho prezidenta. Ani nemohla, lebo my Slováci sme ani nemali jasno v tom, čo to ten poriadny prezident vlastne je.  Ľudia jednoducho nemali dosť historických skúseností poriadneho prezidenta vôbec definovať, a dokonca ani odvahu takého si zvoliť. Tak nás presvedčili domáci zradcovia v službách cudzích vládcov, že náš prezident je vtedy dobrý, keď je v línii – s vonkajšou mocou. Tento koncept sme prijali tak dokonale, že sme nakoniec skončili s Andrejom Kiskom v prezidentskom paláci. Odvtedy sa u nás striedajú pocity hnevu nad tým , ako sa národ opäť dal raz poriadne oklamať, s pocitmi beznádeje a frustrácie.
Kiska, rovnako, ako všetci pred ním, hovorí a koná presne tak, ako to vyžadujú cudzinci, ktorí zo Slovákov urobili svojich otrokov. Argumentom je, že my Slováci vždy niekomu niečo dlhujeme: raz lojalitu, inokedy zas pocit viny za akési krivdy, ktoré sme vraj napáchali, alebo dlhujeme subordináciu v zaujme spoločného dobra a budúcich výhod.

Započúvajte sa ešte raz a veľmi pozorne do toho, čo hovorí sudca Harabin:

Všetko, čo ste tam počuli, sa dá zhrnúť do jednej vety: Slováci NIKOMU NIČ NEDLHUJÚ, len sami sebe to, aby ich štát už konečne začal fungovať v mene občanov a v záujme občanov.
Je veľmi dobre, že prezidentské voľby budú skôr, ako voľby do parlamentu. Zvolenie sudcu Harabina za prezidenta Slovenskej republiky vyšle jasný signál všetkým stranám, že buď pôjdu do volieb s programom a s dôrazom na hodnoty podobným tomu, čo načrtol sudca Harabin, alebo ich ľud pošle do skladu nepotrebných rekvizít politického divadla.
A verte, že politici dnes už nie sú v pozícii, v ktorej môžu ignorovať vôľu národa. Za príklad nech slúži skutočnosť, že žiadna strana na Slovensku sa dnes neopováži ani naznačiť, že by sme na Slovensko mali prijať takzvaných utečencov z Afriky. Nie preto o takej veci nehovoria, že by to azda bolo ich presvedčenie, ale nechcú spáchať politickú samovraždu. Za terajších okolností. Na takú vec sú príliš prefíkaní. Ak by však rôznymi manipuláciami, demagógiou  a podvodmi dostali do paláca nímanda Mistríka, ako to urobili s Kiskom, hneď niekoľko strán by malo pocit, že nastal čas, kedy sa môžu k svojej agende záplavy Slovenska Afrikou a mohamedánmi znovu prihlásiť. Cudzina by im samozrejme štedro v takej veci napomáhala.

Slováci by pri budúcich voľbách nemali dopustiť večne sa opakujúcu chybu v tom, že budú chcieť mať ideálneho prezidenta. Taký prezident jednoducho neexistuje, a dokiaľ sa s tým nenaučíme žiť, dovtedy si do paláca budeme voliť neschopných zapredancov.
Dobrého prezidenta však mať môžeme.
Dobrý prezident musí mať svoju vlastnú víziu, schopnosť predostrieť ju národu, a odvahu uviesť ju do života. A vôbec tu neplatí argument o tom, že prezident na Slovensku má málo právomocí. Charizmatická osobnosť však má obrovský vplyv. V dejinách existuje mnoho príkladov toho, že vplyv charizmy jednotlivca je ďaleko viac, ako formálna moc hocijakého nímanda na tróne.
Buďte jednotní, netrieštite silu národnej jednoty podporou takých, ktorí prezidentmi byť nikdy nemôžu, a ani by im to v paláci nesvedčilo.
Nehovorte “Harabin na hrad”, lebo na hrade nič nie je –  naše heslo nech je:
SUDCA DO PALÁCA, veď my Slováci sme sa už konečne prebudili, a neopakujeme len mechanicky dobre znejúce frázy bez reálneho zmyslu.

Musime byť jednotní, odhodlaní a prebudení.