Svetlo národov?

Na začiatku dvadsiateho storočia tvorili Slovania približne jednu desatinu svetovej populácie. V krajinách, ktoré obývali Slovania, žila zhruba polovica všetkých Židov sveta. Jednoduchou matematikou potom môžeme prísť k tomu, aby sme si uvedomili, že Slovan mal v porovnaní s inými rasami asi päťkrát väčšiu pravdepodobnosť, že v jeho krajine budú žiť Židia, aj so všetkými dôsledkami, ktoré k takej skutočnosti historicky patria. Inými slovami, “požehnania” ich prítomnosti si naším predkom dostalo neúrekom, a ani doteraz nevieme, čím sme si takú vec zaslúžili. Vieme však, aké katastrofálne  následky to pre nás malo. Už som pri inej príležitosti citoval amerického historika Maya, ktorý opísal podiel Židov na násilnej maď-arizácii Slovákov, teda na pokuse vykonať na Slovákoch genocídu tak, ako je genocída v rámci medzinárodného práva definovaná.
(Napríklad s černochmi Židia historicky nikdy nechceli žiť, čo im trvá až doteraz: takmer žiadni Židia v černošských krajinách nežijú, a ak sa černoch ako utečenec aj dostane k ním do Izraela, urobia všetko preto, aby ho odtiaľ dostali preč. U nich to samozrejme s rasizmom nemá nič spoločné.
Ak sú podľa ich vlastných bludov bohom určeným “svetlom národov”, nepredpokladali by ste, že by sa najviac zdržiavali tam, kde je najväčšia tma?
Pritom nám do Európy ich práve oni vnucujú. Osobne si myslím, že s černochmi nechcú žiť hlavne preto, že z černochov nemajú až taký úžitok, ako z usilovných, talentovaných  a pracovitých Slovanov alebo Germánov. Tu za zmienku stojí aj skutočnosť, že po rozpade komunistického bloku sa odtiaľ do Nemecka, USA a Kanady presťahovalo viac Židov, ako do Izraela. Do Afriky žiaden… ) A ešte aj to, že každý Žid, ktorý sa chcel dostať k Nobelovej cene, musel požívať výhody života s Germáni alebo Slovanmi – žiaden z nich takú vec nedosiahol životom v Afrike alebo v Indii. Prečo asi?
Najviac ich však žilo v cárskom Rusku, a neveľmi sa im tam páčilo, pretože ruskí cári sa snažili obmedziť vplyv ich obchodných praktík, teda ich povestnej “šikovnosti”, na prostý ruský ľud. Mali zákonnými opatreniami v záujme prostého ruského ľudu veľmi obmedzené možnosti žiť vo veľkých mestách ruského impéria, a hlavne im boli kladené prekážky v praktizovaní ich obchodu s alkoholom a špekuláciám s obilím, ktoré oni málokedy pestovali, ale vo veľkom s ním obchodovali. Nemusím tu ani pripomínať, že my si so svojim obilím vieme obchodovať aj sami, a žiadnu asistenciu od nikoho nepotrebujeme. Rovnako si vieme sami robiť bankárov, politológov, umelcov, sociológov,  novinárov aj zakladateľov najrôznejších inštitútov pre akékolvek otázky – dokonca aj verejné. Za ponuky v tejto oblasti síce ďakujeme, ale neprosíme si.

Samoderžavie vo svojej nekonečnej slovanskej veľkorysosti a humanizme im ponúkalo, aby sa usadili na vidieku, aby sa tam venovali bohumilému poľnohospodárstvu, dokonca dostavali pôdu zdarma (Alexander Solženicyn: Dvesto rokov spolu), ale to nebolo niečo, čo by vyhovovalo ich životnému štýlu a ich predstavám o tom, čo je pre nich dobrý život, ktorý si oni medzi nami zaslúžia, lebo mali také niečo prisľúbené od ich Boha Jahveho: “ … lebo vy ste moji vyvolení, a ostatní sú tu len preto, aby vám slúžili, oni sú váš dobytok (goyim)”.

Terorizmus, ktorého sú dnes hlavnými aktérmi mohamedáni,  bol v cárskom Rusku doménou Židov. Nimi organizované atentáty na predstaviteľov cárskeho režimu boli pomstou za obmedzovanie ich slobody živiť sa kšeftom na úkor ruského ľudu.
Šírili teror, chaos a strach, aby zničili ruské impérium – z pomsty.
Už vtedy sa v západnych médiách omieľalo magické číslo “šesť milónov našich bratov a sestier” trpiacich medzi beštiálnymi Slovanmi.
Kto chce vedieť viac, nech si zistí koľkokrát sa pokúšali zabiť len talentovaného a mimoriadne úspešného reformátora a predsedu ruskej vlády Pjotra Stolypina vtedy, keď Rusko vďaka nemu bolo najrýchlejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou na svete.  Oni nechceli, aby sa Rusko reformovalo, oni nedali Stolypinovi čas na dovŕšenie jeho úsilia, oni potrebovali Rusko zničiť, pomstiť sa Rusom za to, že sa nechceli podriadiť ich nadvláde.

Ruská revolúcia z roku 1917 nebola v realite ničím iným, ako porážka Ruska Židmi, ich násilným prevzatím moci a následným červeným terorom, ktorého metódou aj cieľom bola systematická genocída ruskej elity (estónsky disident Jury Lina: Under the Sign of the Scorpion). Bolo to niečo podobné, ako keby nejaká diabolská sila dnes systematicky vyvraždila všetkých univerzitne vzdelaných ľudí na Slovensku, všetkých umelcov a dokonca aj remeselníkov. Systematicky a dôsledne.
Viete si predstaviť, aká  budúcnosť by potom bola určená nášmu národu?
No vidíte, a dnes sa  nimi ovládané média vysmievajú Rusku pre jeho zaostalosť, štvú proti nemu, a Putinovi nevedia prísť na meno, lebo práve on svojim géniom a talentom chce obnoviť Rusko.
Banda osprostenej primitívnej chamrade na Slovensku im ešte v takej veci pritakáva a slúži. Zajtra by za záujmy cudzákov išli  zabíjať a dať sa zabiť – do Ruska.Boli by ochotní znovu nahnať ľudstvo do zničujúcej vojny, len aby pokračovali vo svojej historickej posadnutosti pomstou voči ruskému človeku.

Pred krátkym časom si svet pripomenul sté výročie najväčšej tragédie v dejinách európskeho človeka, a dobrý pozorovateľ si nemohol nevšimnúť, ako ostýchavo sa k veci postavili vlastníci médií –  nechceli, aby si ľudia uvedomili, čo sa naozaj stalo, a ako to súvisí s udalosťami dneška.

V detailoch hodnotenia revolúcie v Rusku sa síce môžu odlišovať, ale v jednej veci sa všetci z nich zhodnú: po viac ako dvoch tisícročiach, kedy sa Jahve odmlčal, a do spisov svätej Biblie nepribudla žiadna nová kniha, narodil sa v Rusku nový Mojžiš, osloboditeľ židovského národa z (tentoraz) ruského zajatia: Lev Davidovič Bronstein – Trockij.
Nech ste videli alebo čítali akýkoľvek dokument, v každom z nich označovali Trockého za “geniálneho” revolucionára”. Doteraz sa o ňom na Západe nakrúcajú oslavné filmy!!!

Predpovedám, že najneskôr do konca tohoto storočia bude v centre Bruselu aj Washingtonu stáť obrovská bronzová socha  biblického Trockého.
Viete si predstaviť, že by v Hollywoode natočili oslavný film o Heinrichovi Himmlerovi???
To len pre porovnanie, niežeby mi niečo také chýbalo.
O zločincovi Trockom by som vedel napísať celú knihu, ale nateraz len malý detail o tom, čo to bolo za geniálneho psychopata: ruský generál Dimitrij  Volkogonov, ktorý bol dlhé roky šéfom tajných archívov strany ruských bolševikov,  napísal na základe archívnych dokumentov a vydal po páde Sovietskeho impéria rozsiahle monotematické diela venované Leninovi, Stalinovi a Trockému. Podľa archívov sa genialita organizatora a prvého vodcu Červenej armády Trockého prejavovala okrem iných zverstiev aj tým, že každý oficier bývalej cárskej armády bol prinútený bojovať na strane bolsevikov tak, že mu bolo oznámené, že bolševici majú o každom členovi ich rodiny presné záznamy, a ak dôstojník cárskej armády v službách bolševikov len raz zaváha alebo dokonca zbehne, všetci členovia jeho rodiny budú vyvraždení. Trockým vymyslení červení komisári strieľajúci z tylu  boli odvtedy neoddeliteľnou súčasťou Trockým založenej Červenej armády.
Za proroka* ho okrem iných označil aj Isaac Deutscher – autor oslavnej trilógie o živote Trockého.
Myslím si, že približne do konca tohto storočia, keď už to v nových svetových podmienkach nebude nikoho provokovať, keď bude svetovú populáciu podľa dlhodobých satanských plánov tvoriť masa bezprizorných hnedastých miešancov bez identity rasovej alebo pohlavnej, po dvoch tisícročiach konečne pribudne do Biblie nová časť: Kniha proroka Trockého.
Nový Mojžiš.

* väčšina ludi sa mylne domnieva, že slovo prorok znamená niekoho, kto dokáže predvídať budúcnosť. V skutočnosti ide o človeka, ktorého vraj nad Zem zoslal sám boh, aby tu vykonal nejakú vekú úlohu.