Vtedy v Babylone

Všetky naše teórie a hypotézy o pôvode človeka, celá antropológia, sú prinajlepšom len kvalifikovaným odhadom a dočasným konsenzom. To isté však možno povedať dokonca aj o našich znalostiach o pôvode života: “nevieme, ale nateraz sa zhodneme, že by to mohlo byť takto…, a zajtra uvidíme.”

Každé zajtra však môže priniesť niečo, vo svetle čoho, to predchádzajúce bude vyzerať len ako zablúdenie:
http://www.telegraph.co.uk/science/2017/05/22/europe-birthplace-mankind-not-africa-scientists-find/

Musime sa zmieriť s tým, že na viac nemáme, a nikdy ani nebudeme mať; v tomto smere sa vždy budeme musieť spoliehať len na kvalifikované odhady vedcov.

Okrem toho, že vedci sa vo svojom výskume môžu spoliehať len na veľmi obmedzené množstvo, väčšinou náhodne najdených, fosílií z minulosti, ďalším z najväčších problémov a zároveň brzdou slobodného výskumu v oblasti antropológie je skutočnosť, že ide o politicky azda najcitlivejší zo všetkých vedných odborov. Neviem o žiadnom inom, v ktorom by bolo také množstvo tabu.
Za takýchto okolností by antropológia nemala byť pokladaná za exaktnú vedu, prírodnú vedu, ale za politickú alebo sociálnu vedu. Dokonca niekedy za šarlatánstvo, prinajlepšom druh mytológie, politickej doktríny alebo náboženstva.
Čo môže byť vedecké na takom prístupe, keď výsledky a závery bádania sú dopredu definované politickou objednávkou, a vedci sú nútení svojim výskumom len vopred stanovené postulaty potvrdiť?
Jedným z takých postulátov je tvrdenie, že homo sapiens je jeden druh.
Na podporu takýchto tvrdení sú vedci nútení utiekať sa k demagógii, ktorá vo vedeckom bádaní nemá mať miesto.
Tvrdia, že človek zdieľa so šimpanzom 95 percent DNA, a má to možno znamenať, že človek je na rebríku evolučného vývoja len o päť percent vyššie ako šimpanz.
K tomu by som vedel mnoho povedať, avšak nech stačí nateraz len toto:
Každý z nás sa každodenne stretáva s potvrdením toho, že aj jedinci ktorí zdieľajú sto percent DNA môžu sa úrovňou svojho vývoja, úrovňou vedomia, mentálnym a intelektuálnymi schopnosťami líšiť rádovo v hodnote tisíckrát. Človek teda nie je len fyzická a biologická entita.
Alebo, ako povedal Albert Einstein, rozdiel medzi géniom a priemerným človekom je väčší, ako rozdiel medzi priemerným človekom a šimpanzom.
Kedže šimpanz a priemerný človek nie sú jediným druhom, možno ani priemerný človek a génius nie sú.
Kritériá k rozhodovaniu o takom vytvorili antropológovia – na objednávku kňazov a samozvanej politickej elity. S dalekosiahlymi následkami na naše chápanie pôvodu človeka, dejín, náboženstva, filozofie a teórie štátu.

Nemáme dnes dôvod pochybovať o tom, že homo sapiens, pokiaľ ide o jeho fyzickú podstatu, je súčasťou prírody a výsledkom evolučného procesu.
Nezodpovedanou otázkou však je, odkiaľ sa v ňom vzal jeho úžasný “software”, ktorého existencia nemôže v žiadnom prípade byť vysvetlená ako výsledok evolučného procesu. Už preto nie, že najneskôr v čase pred sedemdesiatimi tisícročiami chodil po tejto zemi tvor s mozgom, intelektom, schopnosťou abstraktného myslenia a zručnosťami niekedy prevyšujúcimi väčšinu dnešných ludí. Také tvrdenie je možné dokázať aj analýzou absolútneho minima fragmentov, ktoré sa nám z kultúry homo sapiens cro magnon podarilo nájsť.
Kedže všetky princípy a mechanizmy evolúcie sú už zo svojej podstaty prísne utilitárne, sú výsledkom boja prežitie a zachovanie druhu, nemôžeme s našim dnešným poznaním dôveryhodne vysvetliť, kde sa pred tisícročiami vzali kvality, ktoré pre potreby prežitia homo sapiens cro magnon neboli vôbec potrebné.

To, čo som v predchádzajúcom uviedol, je potrebné náležite argumentačne obhájiť.

Nech k takému poslúži nasledovná úvaha:

K tomu, aby ktokoľvek z nás ceruzkou napísal jeden dopis, alebo nakreslil obrázok elementárnej zložitosti, je potrebný dlhodobý tréning na zvládnutie koordinácie asi dvoch stoviek svalových partií nášho tela.
Všetci z nás niekoľkoročný tréning k takému výkonu absolvovali, lebo dnešná vyspelá vysokoorganizovaná spoločnosť nám k tomu dala príležitosť.
V procese sme zodrali tisíce ceruziek, litre atramentu, a znehodnotili tony papiera. Okrem toho každý z nás už videl stovky živých koní, stovky filmov so živými koňmi a možno milióny obrázkov s koňmi.
Keby ste si teraz urobili jeden rýchly pokus, zistili by ste, že aj napriek niekoľkoročnému výcviku nedokážete vo svojej pohodlnej a dobre osvetlenej izbe, sediac za stolom, spamäti niekoľkými ťahmi nakresliť stádo cválajucich koní.
Zistili by ste, že ide o mentálne aj fyzicky veľmi náročný výkon.

Homo sapiens cro magnon sa živil lovom a zberom, žijúc v skupinách nie väčších, ako päťdesiat ľudí. Mnohokrát prežil svojich približne štyridsať pozemských rokov v jednej doline, zriedkavo stretol ľudí z iného kmeňa. Všetko, čo vedel, získal vlastnou skúsenosťou alebo od toho mála ľudí, ktorí patrili do jeho skupiny. Určite nemal ceruzku ani papier, a nechodil do školy. Nemohol preto trénovať kreslenie
Napriek tomu dokázal niečo, čo my (ako sme si už ukázali) nevieme zďaleka vôbec ani len imitovať. A už vôbec nie na nerovným skalných stenách, a v prítmí studenej jaskyne. Hoci každý z nás pozná aspoň základy chémie, nezvládli by sme úlohu nájsť v prírode materiály na vyhotovenie žiadanej farby. Dokonca s požiadavkou, aby pretrvala niekoľko desiatok tisíc rokov. Myslím si, že aj chemik s univerzitným titulom by takú úlohu zvládol len ťažko. Pokiaľ by nebol na takú vec špecialistom.

Máme internet, a každý si ľahko zistí, o čom hovorím. Stačí si len do Google napísať Altamira alebo Lascaux.

Samozrejme, že uvedené je len jednou z mnohých možných ilustrácii na podporu argumentu. Vedci nám napríklad tvrdia, že, nakoľko sa železo v prírode v čistej podobe nenachádza, prví používatelia tento kov získavali z meteoritov. Tak sa vraj začala doba železná. Nuž, kedy ktokoľvek z vás naposledy našiel kus železa, ktorý spadol z nebies? Alebo, aspoň poznáte niekoho, kto mal také šťastie?

Pre nás neznáma sila vytvorila génovým inžinierstvom vyššieho človeka, a po tisícročia ho naďalej viedla, aby raz bol ako oni, aby sa stal bohom-nadčlovekom.

Z prameňov ako sú Védy, Mahábharáta, Ramajána, Avesta, Biblia, Korán, dochované fragmenty blízkovýchodných legiend a mýtov, mýty starovekých Grékov, vieme, že na jednej strane boli sily usilujúce sa o riadenú evolúcie človečenstva k božstvu, k vyššiemu stavu vedomia, a na druhej strane takí, čo človeka chceli držať na čo najnižšej úrovni.
O tom, aké boli motivácie jednej alebo druhej strany, dnes nič nevieme.

V našom kultúrnom prostredí a duchovnej tradicii sú najznámejšími aj najdostupnejšími prameňmi k uvedeným informáciám Biblia a zachované útržky z diela Hesioda.

Začítajme sa do Prvej knihy Mojžišovej – GENESIS 11:1-9

“Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si medzi sebou: Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich. Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi. Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. Hospodin povedal: Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli. Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. Preto dostalo meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin reč celej zeme. Hospodin ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.”

Každý nezaujatý človek vie, že primitívna civilizácia by z tehál spojených asfaltom aj pri najväčšej snahe mohla postaviť vežu asi tak dvesto metrov vysokú. Uznajte, dvesto metrov nad zemou je ešte veľmi ďaleko od neba, nech je už to nebo kdekoľvek.
Samozrejme, že celá historka je len snahou neznámeho pisateľa zachytiť a poslať do budúcnosti v podobenstve nejakú veľmi dôležitú udalosť v dávnej minulosti.
Podľa mňa je “veža” len alegóriu a symbolom vyššieho človečenstva, vytvoreného benevolentnou “božskou” silou. Na nešťastie však, celý proces zbožšťovania človeka mal okrem priaznivcov aj sily, ktoré chceli človeka držať na úrovni zvieraťa. Preto rúcali “veže” a preto nám rôzne pramene neustále pripomínajú večný boj síl dobra a temna o osud človeka.
Dnes predsa nikto nemôže uveriť verzii, ktorú nám dáva Biblia.
Povedzte, aký malicherný, žiarlivý, krutý a zlomyseľný by musel byť tzv. Stvoriteľ, keby nám neprial náš rozvoj, dokonca by sa ešte znížil k tomu, aby nám tu rúcal nejaké veže, alebo iným spôsobom nám bránil na ceste k Nadčloveku?
Ako som spomenul vyššie, zachovali sa nám informácie o histórii riadenej evolúcie k božskému (divine) človeku aj v iných prameňoch.
Azda najznámejší je mýtus o Prométeovi, ktorý z hliny stvoril ľudí a s láskou ich učil vede, poľnohospodárstvu, metalurgii, architektúre, filozofii a všetkému, čo človeka robilo božským.
A opäť prišli nejakí, ktorí nechceli vidieť ľudstvo rozvíjať sa. Potrestali Prometea a prikovali ho na kaukazskú skalu.
Ak si niekto myslí, že všetko toto sú len náhody, že to len pre zábavu napísal niekto, kto nemal nič iné čo robiť, nech napíše nejaký nový mýtus, ktorý prežije aspoň dva týždne, keď už nevie napísať nič zmysluplné, čo by mohlo prežiť tisícročia.

Vo svetle toho, čo som napísal vyššie, interpretácia  dejín aj udalostí dneška dávajú väčší zmysel.

Dnes sme svedkami finálneho útoku diabolských síl proti človečenstvu.
Vtedy v Babylone nám zlomyseľné sily pomiešali jazyky, aby sme sa nemohli dohovoriť, aby sme nemohli naplniť náš božský potenciál, ktorého sme pravoplatní dediči, a aby náš pozemský život bol večným trápením.
Sú pôvodcami všetkých vojen a revolúcií, zla a úpadku. Vyhlasujú za boha toho, kto bohom nikdy nebol. Vymysleli kresťanstvo – filozofiu slabých a neschopných, potom nadrogovali Mohameda a v drogových seansách v jaskyni mu nadiktovali Korán.
Tak sa postarali o stáročia úpadku a mizérie na planéte Zem.
Ich najnovším nástrojom je zámerné narúšanie všetkých zákonitostí prírody, prirodzeného poriadku, večných univerzálnych hodnôt a mechanizmov evolúcie: rúcajú našu vežu. Miešajú rasy, egalizujú ušľachtilých s chamraďou, choré výplody menejcenných degenerátov prezentujú ako vrchol umenia, kazia mládež a nahovárajú ženám, že sa oslobodia, ak sa čo najviac budú podobať mužom.