Slovania sú pre západ menejcenní! Majme hrdosť, zbavme sa mentality otrokov a neskláňajme sa pred nimi!

Existujú veci, ktoré podvedome tušíte až do chvíle, kedy sa stretnete s ich jasnou verbálnou formuláciu. Presne takto som sa nedávno stretol s názorom istého mladého človeka, ktorý pracoval v troch západných krajinách a tvrdil, že všade cítil určitú nadradenosť voči nám. Voči Slovanom z východnej Európy.

Dá sa samozrejme namietnuť, že ide iba o názor čisto subjektívny, avšak ako pádny protiargument voči všetkým potencionálnym obhajcom západu by som predostrel voľne pretlmočené, mimoriadne silné posolstvo slovenského filozofa histórie Viktora Timuru:

„Pre západ sú Slovania stále čosi menejcenné, čo mu má slúžiť. Západ totiž vždy bol a stále je voči Slovanom neprajný a nevraživý. Mali by sme si preto konečne uvedomiť, že náš charakter a naše záujmy nie sú totožné so západnými.

Základný bytostný princíp západu totiž spočíva v expanzii, výbojnosti a v parazitovaní na bohatstve porazených a podmanených, z čoho až doteraz profitoval. Heslá o slobode, suverenite, humanite a ľudských právach sú iba zastieracie manévre, za ktorými sa skrýva agresia a expanzia. A to hlavne pod vedením s USA. V súčasnosti sa tento bytostný princíp západu dostáva do ťažkostí, problémov a kríz. Preto narastá agresivita a úsilie znovu expandovať. A to zase predovšetkým na východ.

Slovanom boli vždy cudzie západné princípy života a bytia. Slovanský princíp života a bytia totiž nie je založený na expanzii, výbojoch a parazitovaní na materiálnych zdrojoch a prírodnom bohatstve podmanených, ale na vlastnej práci.

Čím viac sa však spoločenský systém na západe rozkladá, tým viac investuje do expanzívnych a represívnych zložiek. Profesionálne, to jest žoldnierske armády môžu síce vyhrávať marginálne bitky, ale nie vojny, pretože zániku rozkladajúcej sa spoločnosti nedokážu zabrániť ani mnohopočetné kordóny ťažkoodencov.“

Pán Timura, ako filozof, zaoberajúci sa dávnou históriu Slovanov ďalej hovorí, že naša história tak, ako sa o nej učia deti v školách je iba účelovo zmanipulovaným, pangermánskym obrazom skutočných dejín. Je totiž vytvorená na objednávku, aby dokonale vyhovovala mocensko politickým cieľom a záujmom západu.

A ja uvádzam konkrétny príklad potvrdenia slov pána Timuru. Je ním takzvaný franský kupec Samo, ktorý vraj zjednotil Slovanov a položil základy Veľkomoravskej ríše. Tým sa však nám Slovanom nepriamo naznačuje, že sme si nikdy neboli schopní sami vládnuť. Že ten, kto nás dokázal zjednotiť a vládnuť nám musel prísť vždy iba zo západu.

V našej histórii, ale i v našej najaktuálnejšej súčasnosti teda vládne cielená snaha potláčať, relativizovať, ba až zosmiešňovať absolútne všetko, čo nie je v súlade so západnou gloriolou nadradenosti a výlučnosti, alebo s politickými záujmami západu.

Médiá, ako rozhodujúci mienkotvorný činiteľ spoločnosti sú v rukách západných majiteľov a preto poslušne šíria ich propagandu. A plne poplatné mocenským snahám západu sú i médiá verejnoprávne, dávajúce priestor ľuďom, ktorí znevažujú a relativizujú to naše vlastné a národné, vyzdvihujúc najmä to európske a teda západné.

Médiá sú teda postavené na masívnej glorifikácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na západ a naopak, na masívnej dehonestácii všetkého, čo sa nachádza od nás smerom na východ. Na východe sa totiž nachádza veľká, slovanská ríša zla! Jej najväčšie zlo však v skutočnosti spočíva v tom, že sa odmieta skloniť pred nadradenosťou západu a že si nenechá poslušne vyrabovať a vydrancovať krajinu tak, ako stredoeurópski slovanskí vazali.

Voči Rusku a Rusom je možné veľa namietať. Trebárs ruskú mafiu, alebo ruskú vodku, ktorou sa opíjajú. Áno, rozhodne nie sú dokonalí a majú množstvo chýb. Napriek všetkému však majú predsa len čosi mimoriadne cenné, čo ostatné slovanské národy už takmer stratili.

Majú hrdosť! Hrdosť na to, že sú Rusi a že sú Slovania! Majú hrdosť, to jest vlastnosť, ktorá sa ostro prieči mentalite otrokov bez hrdosti, ktorých z nás sformovala a stále usilovne formuje západná propaganda.

Žiaľ, takýmito poľutovaniahodnými otrokmi a sluhami bez štipky vlastnej hrdosti je dnes prevažná väčšina našej mládeže, fascinovanej západom so všetkými jeho príležitosťami, ktoré sa im ponúkajú. Skutočnú a najhlbšiu podstatu tohto klamstva však už pred stáročiami odhalil Ezop v jednej zo svojich bájok:

Stretol sa raz tučný pes s vychudnutým vlkom. Pes sa chválil, aké mu dáva jeho gazda dobroty. Chvály nebrali konca, avšak vlk si medzi tým všimol odretú srsť na krku psa. Spýtal sa ho, od čoho to má?

“Predsa od obojku,“ riekol pes.

„Ty bývaš uviazaný?“ spýtal sa vlk

„Áno, Ale občas sa mi podarí ujsť. Tak ako dnes“.

„No, ďakujem pekne za takúto sýtosť,“ povedal vlk a ušiel do lesa.

A presne takto je to aj s našou mládežou, ale i so všetkými ostatnými, ktorí odchádzajú na západ. Či už kvôli lepším pracovným príležitostiam, kvôli slušným peniazom, ktoré si tam môžu zarobiť, alebo kvôli vyššej životnej úrovni. A hoci sa im toto všetko skutočne splní, vždy v podstate zostanú len tučnými psami, ktorých ich pán neslobodne uväzuje na svojom dvore.

Vždy budú totiž len niečím menejcenným, čomu sa milostivo hádžu zbytky zo stola hojnosti. Tej hojnosti, ktorá je ovocím parazitovania na ich vlastnej práci, ako i na práci ich otcov a materí u nich doma, ktorí pracujú za mizerný plat v otrockých búdach, patriacich západným majiteľom. A pracujú tam v oveľa vyššom pracovnom nasadení a za oveľa nižšiu mzdu, ako pracovníci v tých istých firmách a na tých istých postoch na západe.

Kde je naša hrdosť Slovania? Nepredali sme ju vari za plné bruchá a za omrvinky zo stola hojnosti, ktoré nám milostivo hádžu naši otrokári? Nepredávame ju vari za judášskych tridsať strieborných, čím v očiach otrokárov iba potvrdzujeme ich teóriu o našej menejcennosti?

Je vari naozaj menejcenný ten, kto má schopnosť poctivo pracovať? Kto nie je výbojný? Kto zo svojej vnútornej bytostnej podstaty nikdy neusiluje žiť v nadštandarde? V nadštandarde nad možnosti vlastnej práce tým, že bude parazitovať na iných?

Takýto človek nie je predsa vôbec menejcenný! Naopak, je oveľa cennejší! Lebo v konečnom dôsledku vôbec nezáleží na tom, či je niekto zo západu, alebo z východu! V konečnom dôsledku záleží iba na tom, aký je kto človek! Ako hodnotný je človek! Aké vysoké hodnoty uznáva! Či je to človek, spoliehajúci sa na plody vlastnej práce, prejavujúci až naivnú dôverčivosť k iným, alebo je to naopak človek, žijúci si v blahobyte, ktorý on, jeho otcovia a dedovia nezískali len vlastnou prácou. Avšak on sa z výšky tohto nakradnutého blahobytu pozerá na iných ako na menejcenných.

Je naozaj bezpredmetné a smiešne rozdeľovať ľudí na ľudí zo západu a z východu. Ľudí totiž možno v skutočnosti rozdeliť jedine na dobrých a menej dobrých. Na hodnotných a menej hodnotných. To jest na tých, ktorí uvažujú a jednajú v zmysle ľudsky konštruktívnych hodnôt a týmto spôsobom aj žijú a na tých, ktorí uvažujú a jednajú inak. A síce voči iným deštruktívne a paraziticky.

Avšak každá deštrukcia sa musí nakoniec obrátiť proti tomu, kto na ňu vsádza. A presne tak sa morálne a mravne deštruktívny spôsob myslenia západného sveta začína pomaly meniť v deštrukciu reálnu. V reálny rozklad spoločnosti, ktorá nevsádzala na ľudsky a duchovne dostatočne konštruktívne hodnoty.

Kto totiž mečom bojuje, musí i mečom zahynúť! A musí zahynúť preto, aby uvoľnil cestu tomu, čo je duchovne a hodnotovo konštruktívnejšie. Čo je lepšie! Čo je vnútorne zdravšie! Čo stojí hodnotovo vyššie!

A súčasnému rozkladu západného sveta, ktorému predchádzal jeho vnútorný, mravný, hodnotový a duchovný rozklad nedokážu naozaj zabrániť nijaké žoldnierske armády, ani nijakí ťažkoodenci. Lebo jednoducho to, čo z hľadiska nastavenia výšky hodnôt elementárnej ľudskosti dlhodobo nekráča správne, musí časom zdegenerovať a padnúť tak, ako nevyhnutne padá hnilé jablko zo stromu. Strom tohto univerza totiž ponesie len vnútorne a hodnotovo zdravé jablká, ktoré ak dozrejú, prinesú bohatú úrodu.

Preto sa teda mohutná ríša západu, stojaca na hlinených nohách nekonštruktívnych hodnôt pomaly, ale isto rúca, aby sa tým uvoľnil priestor pre doteraz pod čiernu zem zadupávaných Slovanov, ktorí sú nositeľmi oveľa zdravších a konštruktívnejších hodnôt.

Ale namiesto snahy o pochopenie skutočných príčin súčasného stavu a hodnotovému obratu západu smerom k lepšiemu sa iba stupňuje jeho agresivita a reštrikcia. Lebo navyknutý model jednania nie je také ľahké zmeniť. Ako sa totiž vraví, kôň, ktorý zdochýna najviac kope. A tento zdochýnajúci kôň chce ešte nakoniec dokopať svet do novej, veľkej vojny s Ruskom.

Slovania, zdvihnime už predsa svoje hlavy! Majme hrdosť sami k sebe, pretože ak ju my mať nebudeme, nebudú ju k nám mať ani cudzí!

Slovania, postavme sa trebárs v tichom odpore voči arogancii západu, ktorý nás aj napriek našim protestom naďalej kŕmi podradnými potravinami. Potravinami, ktoré majú síce rovnaký obal, ale diametrálne rozdielnu kvalitu na západe a na východe.

Majme predsa hrdosť a nekupujme to! Kupujme radšej naše vlastné výrobky! Kto si totiž nedokáže vážiť svoje vlastné, oveľa kvalitnejšie, ten si potom naozaj zasluhuje, aby ho cudzí kŕmili odpadom.

Vždy, keď zapneme televízor a otvoríme noviny, buďme si dobre vedomí toho, že ide o nástroje západnej propagandy, pretože ich vlastníkmi sú západní majitelia. Prestaňme už konečne veriť tomu, čo nám hovoria! Prestaňme sa klaňať výlučnosti západu, pod ochrannými krídlami ktorého vraj už musíme zostať navždy, pretože by sme nikdy nedokázali byť úplne samostatnými!

A tisíckrát opakovaná propagandistická lož o našej menejcennosti sa pre mnohých našich bratov stala pravdou! Manipulatívnym spôsobom vnútenou pravdou, aby ich nikdy ani len vo sne nenapadlo zdvihnúť hlavy a oslobodiť sa z nedôstojného vazalstva západu. Preto sú tiež umelo vnášané rozkoly do radov Slovanov a preto sú štvaní proti Rusku.

Prehliadnime konečne všetky tieto manipulatívne klamstvá bratia a spamätajme sa!