O etológii a exhibicionizme

Vďaka takým vedným disciplínam, ako je etológia a behaviorizmus, môžu dnes odborníci v daných oblastiach čím ďalej tým lepšie rozumieť zákonitostiam a motivaciám správania sa nielen zvierat, ale aj ľudí. Málokedy si uvedomujeme, ako sa poznatky získané etológmi a behavioristami využívajú (a zneužívajú) v takých oblastiach, ako je politická propaganda, indoktrinácia alebo reklama.
Človek vo všeobecnosti má oveľa vyššiu inteligenciu ako ktorékoľvek zviera, a preto je aj najprefíkanejším zvieraťom, čo sa okrem iného prejavuje aj tak, že človek vie najlepšie skrývať skutočné motivácie svojho správania. Zviera je oveľa spontánnejšie, jeho správanie je autentickejšie a prirodzenejšie. Je preto oveľa ľahšie skúmať zviera ako človeka v jeho prirodzenom prostredí, ale aj v laboratórnych podmienkach.
Človek má mnoho dôvodov, prečo skrýva skutočné motivácie svojho správania. Čím viac jeho živobytie a úspech závisia od imidžu (politici, umelci, politológovia, „intelektuáli“), ktorý dokáže vytvoriť, tým sa stáva prefíkanejším, tým sofistikovanejšie metódy predávania svojej osoby, a vyjadrenia svojho postavenia v spoločenskej hierarchii dokáže vytvoriť. Treba vedieť, že prístup k materiálnym zdrojom a k moci nie sú jedinou motiváciou a hnacou silou správania sa v skupine.

Ako príklad nech poslúži pozorovanie, že vo svorke paviánov potrebuje dominantný jedinec, vodca stáda, po plnom naplnení takých základných živočíšnych potrieb ako je jedenie a kopulácia s maximálnym dostupným množstvom samíc, naplniť ešte jednu potrebu. A to je potreba vytŕčania sa, umiestnenia sa do pozície maximálneho zviditeľnenia. Po intenzívnom žraní a kopulácii si dominantný pavián nájde vyvýšené miesto a spokojne sa vytŕča pred očami subordinovaných. Takéto správanie je pozorovateľné aj u primátov – zvlášť u človeka.

Vyšší človek, kultivovanejší človek, je do veľkej miery oslobodený od diktátu prírody a jej inštinktov, ale u živočíšnych typov je opísané správanie zákonite prítomné a zvýraznené, a pre iniciovaného ľahko identifikovateľné.

Pre ilustráciu uvediem len niekoľko na Slovensku najznámejších príkladov jednotlivcov, ktorí nedokážu kontrolovať svoju živočíšnu potrebu po pretŕčaní sa, a ktorým moderné média dávajú takmer neobmedzené možnosti zadosťučiniť tomuto vo svojej podstate zvieraciemu inštinktu.

Možno najznámejším a aj pre laika najľahšie rozoznateľným prípadom uvedeného správania je Nora Mojsejová. Tá je ľahko prekuknutelná, pretože ide o jednoduchšiu osobu.
Ťažšie to však rozoznáte u takých exhibicionistov a narcisov, ako je Michal Havran, Tibor Rostas, Jozef Banáš, Róbert Bezák, Andrej Kiska, František Šebej, Renáta Zmajkovičová alebo Monika Beňová.

Na Slovensku sú samozrejme aj iné typy narušených jedincov, napríklad skorumpovaní hajzli a zločinci, ale tento članok bol len o exhibicionistoch a narcisoch.