Môže pravda zvíťaziť?

V protiklade so všetkým, čo ste doteraz počuli z úst všakovakých kňazov, šarlatánov, šamanov, demagógov, politikov, básnikov, samozvaných mysliteľov, insitných filozofov a podvodníkov, skutočnosť je taká, že pravda ešte nikdy nezvíťazila.
A ani nemohla. Hlavne preto nie, že pravda je len vtedy pravdou, a len vtedy by mohla zvíťaziť, keby bola neľútostná, keby na nič nebrala ohľady, nepoznala by strach ani falošný súcit, prekonávala by dogmu aj tabu. Hlavne však, ak by prekonala všetkých uplakancov a rovnostárov.
Možno pravda volakedy dávno víťazila, ale bolo to ešte vtedy, keď na svete existovala prirodzená hierarchia, a tým aj prirodzený poriadok. Tam, kde každý pozná svoje miesto, tam je poriadok aj evolúcia k vyššiemu – silnejšiemu a źivotaschopnejšiemu.
To až potom, keď sa človek – najprefíkanejšie zo všetkých zvierat stal pánom planéty, začal politikárčiť, potom začala pravda prehrávať, aby nakoniec aj celkom zahynula.

Boli ste niekedy v lese, videli ste tam deprimovaného jeleňa roniaceho slzy, uplakaného, zvažujúceho samovraždu?
To asi sotva. Vďaka prirodzenému poriadku a hierarchii vo svete jeleňov, rodia sa len takí jedinci, ktorých rodičia si potomstvo naozaj zaslúžia, preto neexistujú uplakané jelene, ale len majestátne, vznešené, silné, slobodné a ušľachtilé. Jeleň ani lev neplatia dane, nevytvárajú politické systémy a nehlásajú súcitné doktríny, aby zachraňovali to, čo je slabé, čomu chýba vitalita, čomu sa už nechce ani žiť.
Toto však neznie dobre. Hlavne pre tých nie, ktorí namiesto poctivej a zmysluplnej práce, chcú sa živiť tým, že budú za peniaze a privilégiá slabým doručovať životnú energiu ukradnutú od silných. Večne pritom zabúdajúc, že skutočným dobrodincom je len ten, kto rozdáva zo svojho, kto má z čoho rozdávať. To je ten ich socializmus. A ešte si aj vymysleli, že ich Boh za takú vec vezme do neba. Profesionálni dobráci – vraj boží ľudia.
Božskosť existencie nie je vo falošnom uplakanom súcite, ale vždy len v racionálnej ceste k vyššiemu.
Predstava o tom, že Boh chce, aby sme sa neracionálne a neobmedzene plodili, aby nás bolo čo najviac, bez ohľadu na kvalitu potomstva a možnosti planéty, je len židovským blúznením, ktoré prevzali kresťanstvo, islám aj marxizmus. Idea, ktorá ovládla dnešný svet a vedie ho do záhuby.
Vďaka súcitu budú v len Afrike do konca tohto storočia žiť štyri miliardy ludí. Optimisti však hovoria, že možno len tri, lebo jedna miliarda sa presťahuje do Európy.

Žiadny nový politický systém, náboženská alebo politická doktrína, božský vodca ani zázračná reforma nemôžu nastoliť vytúžený zlatý vek ľudstva, nemôžu dokonca ani odvrátiť zákonité smerovanie do marazmu úpadku civilizácie a konečného zániku vo veľkej kataklyzme. To môžeme dosiahnuť len návratom do prirodzeného poriadku a hierarchie. Do božského poriadku.
Aký je poriadok tam, kde ženy chcú byť mužmi – dokonca filozofmi, kde degeneráti sú vraj umelci a myslitelia, zvrátenosť je cnosť, psychopati a zlodeji sú tvorcami a strážcami zákonov?
Taká je pravda.