“Spisovateľ” Havran nás vyzval na polemiku a serióznu debatu

“Predmetné video, v ktorom účinkuje aj pán Michal Havran je súčasťou projektu Menej alebo viac?, ktoré je koncipované ako krátke apelačné vystúpenie jednotlivých respondentov, v ktorých hyperbolickým spôsobom podávajú svoj vlastný názor na danú problematiku. Túto hyperbolu treba vnímať tak, že má vyprovokovať polemiku a následne vytvoriť priestor na serióznu debatu k danej téme. RTVS stojí za Michalom Havranom.”
Polemiky a seriózne  debaty, to je moje, také niečo ja naozaj milujem.

TOTO JE MOJA POLEMIKA:

O Martinovi Kukučínovi vieme, že:
Narodil sa v zemianskej rodine Benczur de Jeszenova, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici(1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.

*************************

Tak som sa kvôli historickej pravde snažil zistiť, prečo sa takému talentovanému človeku nedarilo žiť medzi svojimi, musel sa pretĺkať v Dalmácii aj v ďalekom Čile.
Nikde v dostupných slovenských prameňoch sa mi nepodarilo zistiť, že by takáto vec vôbec niekoho trápila, zameral som preto svoje hľadanie na mimoslovenské zdroje.

V antikvariáte na Broadway v meste New York som pred rokmi kúpil jednu veľmi zaujivavú knihu. Napísal ju nejaký maďarský vlastenec menom Stephen Sisa: THE SPIRIT OF HUNGARY. (Duch Uhorska)
Zaujala ma hlavne preto, že dovtedy som poznal naše spoločné dejiny s Maďarmi len zo slovenského pohľadu, nakoľko maďarsky jazyk neovládam natoľko, aby som mohol čítať akékolvek knihy v maďarčine.

Tam som na stranách 184-185 dostal (podľa môjho názoru) veľmi dobré vysvetlenie smutného osudu Martina Kukučína aj celého slovenského národa (ale popravde, aj maďarského) v rokoch 1848-1918.

Citujem z knihy Stephena Sisu, kde on cituje amerického historika profesora Arthura J. Maya:

“Žiadny maďarský buržuj nebol viac Maďarom vo svojich názoroch a citoch, ako asimilovaný a pomaďarčený Žid; a nič takému jednotlivcovi neposkytovalo väčšie zadosťučinenie, ako to, keď ho pokladali za autentického Maďara…
V zásade, uhorskí Židia boli oddaní vlastenci prispievajúci k hospodárskemu a intelektuálnemu životu v krajine, pevní obrancovia práv Uhorska v jeho snahách o emancipáciu s Rakúskom, vrúcni apoštoli maďarizácie.
V dobrom aj v zlom Židmi vlastnená tlač, najväčšia časť novinárskeho sveta v Uhorsku, veľmi silno podporovala kampaň odnárodňovania nemaďarských menšín, a veľmi elokventne proklamovala presvedčenie maďarských šovinistov.
Postoj maďarskej vlády k Židovstvu bol konzistentne liberálny, čo len podporovalo ďalšie prisťahovalectvo (Židov do Uhorska) a asimiláciu.”

Toľko citácie amerického historika.

Stephen Sisa potom pokračuje:

“Ale prisťahovalectvo Židov bolo zmiešaným požehnaním pre Uhorsko, pretože sa tým otvoril nevyčerpateľný rezervoár Haliče (pripadla ríši Habsburgovcov pri prvom delení Poľska na konci osemnásteho storočia – (G.I.) a Ruska z ktorých sa stovky tisícok ortodoxných chasidských Židov hrnuli do krajiny (samozrejme vrátane Slovenska – G.I.) Títo Židia nevedeli nič o krajine a jej tradíciách, a nehovorili jej jazykom. Zatiaľčo v roku 1720 počet Židov v Uhorsku bol sotva 12 tisíc, v roku 1850 ich počet dosiahol 366 tisíc, a do roku 1869 ich bolo 542 tisíc. V roku 1900 ich počet stúpol na 830 tisíc, zatiaľčo ich stále viac prichádzalo v čase, keď zhoršujúce ekonomické podmienky spôsobili masovú emigráciu stotisícok Maďarov, Slovákov a iných národností do Ameriky. Táto emigrácia bola obrovská: v rokoch 1890 až 1910 sa približne 1 500 000 ľudí vysťahovalo z Uhorska do Spojených štátov, v jedinom roku – 1907 – 337 452 ľudí opustilo Uhorsko a jeho partnera Rakúsko do zámoria – 203 332 z Uhorska – v najväčšej dobrovoľnej ľudskej migrácii z jednej krajiny do druhej v jednom roku v modernej histórii.

Nakoľko Židia preferovali život v mestách, postupne sa stali časťou strednej triedy… a získali nesmierny vplyv v priemysle, obchode aj poľnohospodárstve ako vlastníci velkostatkov. Mali obrovský vplyv v kultúrnom živote krajiny, hlavne ako novinári.
Približne v čase na prelome storočí 42,2 percenta všetkých novinárov. 45,2 percenta všetkých právnikov a 48,9 percent všetkých lekárov boli Židia.”

Toľko profesor May a Stephen Sisa o osude Slovákov a Martina Kukučína.
——————————

Ako všetci ostatní talentovaní ľudia v našom národe, aj Martin Kukučín je mi veľmi blízky, milujem jeho dielo a ctím si jeho pamiatku.
To, že sa celá havranovská família vydáva dnes za spisovateľov, vrátane ich nekonečných primitívnych žvástov v médiách, je urážka Martina Kukučína aj celého nášho národa.

Toto je môj príspevok k Havranom vyprovokovanej polemike a serióznej debate o minulosti.